Všetko bolo rovnaké ako predtým, išli sme si celým mestom oproti, taký bol náš zvyk. Konečne som ho zbadala, ako stojí na druhej strane cesty, na prechode čakal, kým prejde autobus. No potom tam už nebol.

Špeciálne premietanie filmu Kisk-ass pre fanúšikov Fantázie, Brlohu a výhercov z Humna sa uskutoční 26. júla 2010 o 18.15 v bratislavskom Poluse.Hneď teraz môžte vyhrať 5 krát po dva lístky.

Keď som si ďaleko za oceánom prečítala, že sa JKB stal šéfom poradcov premiérky Radičovej, rozplakala som sa od šťastia. Plakala som dve hodiny. Možno aj tri. Smiala som sa a slzy mi tiekli. Bola to obrovská úľava.

Dnes som sa zobudil o štvrť na osem, vyšiel na balkón a vo vzduchu zacítil to, prečo je domov domovom. Spievali vtáky. V Bratislave, zdá sa, vtáky nemajú. Mama ešte spala, nemal som to komu povedať, tak to píšem aspoň sem, ako dôkaz toho, že sa to naozaj aj stalo. Keď sa zobudila, bolo to už všetko preč.

Pacient H.M.  trpel epileptickými záchvatmi, ktorých pôvod bol v hipokampoch, v pravej i ľavej hemisfére. V rámci liečby mu síce  obojstranne odstránili  hipokampus a priľahlé štruktúry a záchvaty zmizli, ale vedľajším účinkom chirurgického zákroku bola anterográdna amnézia. Pacient sa so záujmom vracal k už prečítaným časopisom, nebol však schopný zapamätať si ani reprodukovať ich obsah.

(recenzia filmu Škola života)
Sartre, čierne roláky a čierne kostené rámy na okuliare, cigarety bez filtra, nudné čiernobiele filmy a socializmus. Francúzsko, ktoré je v Škole života pre šestnásťročnú Britku s intelektuálnymi ambíciami tou najväčšou métou, symbolom všetkého, čoho sa jej doma nedostáva.

Report z Pohody 2010
Alebo písať ako všetci ostatní, alebo sa sústrediť na kritiku a kydať si na klávesnicu?

Druhá Jurajova pozvánka na tohoročnú Pohodu
Z môjho uhla pohľadu sú to kapely, ktoré som počúval, keď som sa akosi vkusovo a osobnostne utváral a počúvam ich dosiaľ, hoci dnes už sú to prevažne časové konzervy viažuce sa k vtedy a tam. Môj vzťah k nim je o to vrúcnejší.

Ešte ani nie je finále a emócií už aj tak bolo viac ako v troch sériách priemernej telenovely, to všetko navyše úplne zbytočne, lebo aj tak to nakoniec vyhrajú chladní a strojoví Nemci, ktorí už v posledných rokoch vlastne vôbec chladní a strojoví nie sú. A ak vám ani toto nestačí, ste necitliví diletanti.

Po sprche sa spolu naraňajkujeme, jeme nakrájaný banán v jogurte a kým upíjam z horúcej voňavej kávy, rozpráva mi o obraze, čo má rozmaľovaný. Ukázať mi ho ale chce, až keď bude hotový. Hovorí o dojmoch, ktoré v nej zanecháva a aké si myslí, že by mohol vyvolať vo mne.  Keď mi ho napokon ukáže, budem presne vedieť ako sa mám tváriť.