Keby si cieľová skupina nemyslela, že práve Rómovia sú tí, ktorí zaťažujú sociálny systém, tak by tú reklamu nikto nepochopil. Iste, podať žalobu na autora billboardov je oveľa ľahšie, ako menovite žalovať jedného po druhom viac ako polovicu Slovákov, ale pravda je taká, že v SNS si obrázok Róma ako typického nepracujúceho vymysleli. Zobrazili len to, čo si ľudia myslia. Tá reklama je presne toľko rasistická, ako sú rasistickí Slováci samotní. A rasizmus sa nevykoreňuje represáliami ale protipríkladmi.

Psychoterapia o sobotnom ráne na autobusovej stanici. Nič mimoriadne.

Nájdete pozemok. Pozemok si prenajmete, alebo vyvlastníte, alebo nebodaj legálne kúpite. Na miestnom úrade za fľašu rumu (v prípade odporu za fľašu molotov koktejlu) zmeníte jeho status z ornej pôdy na potrebnú funkciu a hor sa do podnikania. Cez národného kamoša vybavíte eurodotáciu na nákup technológii, čo-to prihodíte z vlastného vrecka a ide sa na výlet do Číny.

Ráno sa budeme baviť už len o práci, budeme sa tváriť, že sa včera nič nestalo. Možno objedná raňajky a najeme sa spolu, no možno mi len nechá odkaz na stole, kým budem spať.

(recenzia filmu Iron Man 2)
Je možné, že som na chvíľu prejedený tohto spôsobu kinematografie a preto ma Iron Man 2 nenadchol, ale možno je to preto, a to ma znepokojuje, že Iron Man 2 je film nakrúcaný s fanúšikmi a pre fanúšikov a to tak dôsledne, že oni sami už sa naň nepotrebujú dívať.

(nerecenzia filmu The Road)
Britney Spears je vlastne mŕtva odkedy na scénu prvýkrát vstúpila, neuvedomuje si to a s ňou ani milióny iných, niektorí možno vedia alebo prinajmenšom tušia, ale nepovedia. Je mŕtva, zabil ju nedostatok skutočnosti vo vlastných pesničkách.

Upiekol som kura, ako sme to vždy na výročie robili. Prestrel čistý obrus, ale hneď som ho polievkou zašpinil. Tak sa na seba hnevám. Ale som dobre najedený, umyjem môj aj jej tanier, vyberiem maslo, nech sa trochu roztopí, keď si ho budem natierať na chleba a idem si na chvíľu zdriemnuť.

Všetci chceli niečo dosiahnuť. Dvíhali obočie, pohľadom ma povzbudzovali, aby som sa tiež priznala k vlastným métam, ambíciám, a po vytrvalom tichu sa pobavení odvracali, štrngali pohármi s mastnými odtlačkami prstov a stopami po rúžoch, smiali sa a pripíjali na seba.

(Slovenská verejnoprávna začala hľadať svoju najknihu)
Vždy, keď som v kníhkupectve viac ako desať minút, začnem cítiť fyzickú úzkosť. Nával bibliofóbie, rýchle vziať, po čo som prišiel a poďho preč. Potom pípam, že som nezaplatil, ale keďže je na mne vidieť, že to ja nie naschvál, ale v sebeobrane, nikdy z toho nie je nič. Zaplatím a na týždeň mám pokoj.

(celkom iný pohľad na Novinársku cenu)
Mňa nominovali za písanie o Kosove. Keď som do toho Kosova išiel, vedel som, že z toho môže byť dobrý materiál, jasné, že som to vedel, klamal by som, že nie, lenže hocijaká nominácia je iba nepodstatnou dohrávkou toho, čo som tam zažil a čo doteraz neviem zhrnúť do pár slov.