Pred pár rokmi Alex Garland napísal knihu o najkrajšej pláži na svete, utajenej pred všetkými turistami, aby zostala rajskou záhradou nerestí len pre hŕstku pološialených hipíkov, žijúcich v symbióze s miestnym kartelom pestovateľov šľachtenej biomarihuany. Danny Boyle to zrežíroval a sám božský Leo Di Caprio, v čase najväčšej slávy, si v tom zahral.  

Bosými nohami sa hrabem v piesku farby a konzistencie hladkej múky a snažím sa spomenúť si na ten film, na konkrétne zábery, z ktorých by mi bolo jasné, že je to tá istá utajená pláž, na ktorej sa Leovi trencle zarezávali, ale nedarí sa mi to. Možno preto, že cez tie haldy turistov, čo sem každú chvíľku vozia výletné člny nie je ani vidno z jedného konca na druhý. „A tie palmy tu nasadili filmári,“ vraví mi do toho majiteľ bambusového bufetu, od ktorého sme si kúpili suverénne najdrahší kokosový orech v celom Thajsku, a potom dodá, že aj toho žraloka sem museli doviesť, aby mohol na prvú klapku dákeho komparzistu rozdriapať. Najutajenejšia pláž na svete je dnes tou najrušnejšou, ale zato dokáže uživiť stovky drobných majiteľov motorových lodičiek aj s rodinami do tretieho kolena.  

Chvála svätému Veľkému kolotočárovi, 99 percent thajských pláži zatiaľ nestihlo hrať podstatnú úlohu v žiadnom z významných kasových trhákov (ešte sa spomína pár bezvýznamných bondoviek), a tak ostali nádherne voľné, priestranné a čisté. Ak  predtým človek zažil nejaký ten týždeň letného upoteného nemecko-českého pekla niekde v predraženom Chorvátsku plnom miestnych horkokrvných špekulantov, Thajsko je v porovaní s tým, aj uprostred hlavnej sezóny, rajom mizantropov nenávidiacich davy všetkého druhu, a tie natreté opaľovacím krémom zvlášť. Veľa miesta, veľa vzduchu, veľa vody, veľa piesku a po tom všetkom nakoniec aj veľa jedla.  

Lenže pri jedle a bezbožnom vylihovaní na pláži to stále ešte nekončí. Celé dni sa dajú stráviť chrbtom k nebesiam a tvárou zaborenou do hladiny, pozorujúc čudesný podmorský svet plný halucinogénnych tvarov a farieb, až má človek pocit, že byť rybou musí byť jeden veľký celoživotný trip, končiaci na plážovom grile. A ak už máte dosť počúvania rybieho mľaskotu (a to si nevymýšľam!) a kožu na prstoch zošúverenejšiu ako Mázikovej riť, aj na súši sa dá zabaviť. Napríklad sa môžete nechať odviezť na otvorenom nákladnom aute kúsok do džungle a tam sa posadiť na slona. Potom sa slon zdvihne a s ďalšími piatimi druhmi v službe s vami hodinku ležérne kráča tou tropickou verziou borovicového hájika a vy sa kŕčovito držíte v prútenej sedačke, zatiaľ čo váš šofér sedí len tak ledabolo tomu megazvieraťu na chlpatom krčisku, furt sa rehoce, a šedého lenivého tvora diriguje kusom ostrého kovu na palici. Slony sa zastavujú, prežúvajú, čo strhnú zo stromov, potom sa vycikajú štýlom rozbilo sa akvárium a nakoniec stretnú iné slony, ohlušujúco na seba trúbia a vodič sa pozrie do vašej vystrašenej bledej tváre a povie „elefánt happy!“. A keď vám konečne dovolia zliezť dole, tak vám je z toho hojdania tak zle, že ďalšie miestne jedlo si nedáte hneď, ale až o hodinu.  Popritom po celý čas viete, že sa správate ako ten najpriemernejší a najvypočítateľnejší turista, ukážkový blbeček z televízneho spotu na podporu turistického ruchu. Myslím, že niekde cestou z tých slonov som pochopil, prečo všetci turisti do jedného v Bratislave fotia toho nasprostastého prťavého Čumila a odvtedy sa ich honbe za dovolenkovými atrakciami, nech sú akékoľvek už toľko nečudujem.

Zabudnite že ste Európania a preto ste zvyknutí byť o všetkom, čo sa s vami deje, presne informovaní, pretože inak máte strach a premýšľate o tom, aké veľké výkupné (a či vôbec) bude vaša rodiná ochotná dať dokopy. Je to ťažké, ale ľuďom žijúcim z dobrej povesti svojej krajiny treba občas proste veriť, aj vtedy keď vás bez zrozmiteľného slova nasadia na dodávku, potom preložia už do tretieho autobusu a medzitým oblepia asi piatimi farebnými lístkami. Oni proste niektoré veci organizujú troška inak a konkrétne tomuto ešte vravia speciálny turistický VIP autobus.

Tá druhá vec je – ak môžete, medzi letoviskami sa presúvajte letecky. Nie je to drahé a ušetrenú dôveru môžete neskôr s radosťou investovať do plnej misy mušlí v príjemnej reštaurácii v prostredí, v ktorom by upjatí európski hygienici nepovolili ani autoservis.

Ďaleko najhoršou vecou súvisiacou s dovolenkou v Thajsku je jeho slovenský konzul s pochybnou povesťou a najmä konzulát umiestnený v hnusnej Inchebe. Všetko ostatné hocikedy znova.

Share on Facebook

Komentárov

Pridať Nový

Pridať komentár
Meno:
Email:
Názov:
Please input the anti-spam code that you can read in the image.

 

Ad: Patagonia Hurmiza 09-05-2009 01:16:16 Trochu pomimo - v cilskej Patagonii som bol, a asi by som tam v suvislosti s tymto clankom nikohho neposielal, pretoze je to tam hodne drahe :-)

Vylet do SCAMambodze.... Lubo. 04-05-2009 18:11:08 Momentalne sedim v inet cafe v Siem Reap a uz sa tesim, ako z tejto sk..rvenej krajiny vypadnem. Odrb na kazdom kroku, a smutne, ze odrbavaju aj aziatov, nielen bielych. Este aj pitnu vodu, co som dnes kupil za 2500 rielov, bola scam (nemala pecat a otravu riskovat nemienim, je to dost seriozna zalezitost; zazil som v Indoonezii). Chodte vsade inde na svete, na Kubu, do Patagonie, ale Kambodzi sa oblukom vyhnite.

borsuk činčila 02-05-2009 17:44:44 jasné, že s cenami je to rôzne. záleží od toho, kedy tam ideš (či je v Thai sezóna) a tiež či chceš prestupovať a strachovať sa pritom o batožinu, alebo dáš priamy hoci drahší let priamo do BKK. každopádne tam však treba ísť aspoň na 3 týždne a koštovať ;-)

borsuk 30-04-2009 10:15:19 s tymi cenami neprehanajte, letenky do bangkoku su momentalne od 450 euro z budapesti a od 500 euro z viedne (mna stala letenka v marci 2009 560 euro vratane poplatkov cez air france), viza na 1 rok sa daju vybavit vo viedni, ak chcete pobyt predlzit, staci si urobit vylet do kambodze alebo laosu, obe krajiny su na rovnakej cenovej urovni ako thajsko, pripadne ist do vietnamu, ktory je este o cosi lacnejsi a o cosi zaujimavejsi ako thajsko

Radovi, xorxeeovi Lubo. 30-04-2009 05:54:02 Ja by som to zasa az tak optimisticky nevidel. Po viac ako 2 mesiacoch naskacu vydavky (za predlzenie pobytu o mesiac, 1800 bahtov), kazde 3 mesiace musis z Thajska vycestovat von (najlacnejsia letenka od 5000 bahtov), platit za vystavenie novych viz atd. A hlavne, bez penazi je v Thajsku rovnaka otrava, ako v akejkolvek inej krajine. Odporucam na nie viac ako mesiac, potom naklady stupnu do neumernych vysok. Pracu si tu Slovak nezozenie, jedina praca pre faranga je ucitel anglictiny, a tam ma obrovsku konkurenciu v podobe hordy Filipincov, ktori vedia po anglicky skvele a su ochotni pracovat za 1/3 plat platu slovenskeho ucitela, teda na ten seafood asi vecer nepojdu a uvaria si na byte Vifon.

No a v pripade potreby... Reign 30-04-2009 01:37:33 ...si treba zobrat par drobnych navyse na thajske knazky lasky, pripadne ladyboys.

xorxeeovi rado ondřejíček 29-04-2009 21:19:18 keď sa tam už dostaneš, letenka stojí okolo 1000 EUR, tak priamo v thajsku si so slovenským platom kráľom džungle. za euro sa obžerieš do sýta na ulici, za dve eurá v štandardnej reštaurácii a za trebárs 4 eurá už máš exkluzívnu večeru v štýle krevety, morské ryby a tak ďalej. jediné, čo stojí cca toľko ako v bratislave je pivo a iný alkohol. všetko ostatné, vrátane ubytovania je fakt lacné. preto treba ísť na čo najdlhšie.

sakra xorxee 29-04-2009 19:28:20 nechcel so ist do thajska, ale po tomto asi fakt nebudem moct odolat. ten opis jedla ma kompletne dostal, trbaist skusis. kolko v priemere vyjde taky tyzden existencie v thajsku pre jedneho velmi ale velmi hladneho jedinca, ktory chce okrem cestovania a plazovania s mieru hlavne spoznat svoje gurmanske hranice?

Lubo. 29-04-2009 12:10:42 Chorvatske Peklo som nezazil, videl som len na fotkach co nasi odtial priniesli :))) Ked slon cura, tak to je teda riadny splachot. V skutocnosti su to vlastne slonice, samci su divoki a zlostni, nehodia sa na jazdu ale rodeo. Tu charakteristiku turistu-kokota by som poopravil: Turista-kokot nie je ten, kto si v Thajsku da sniclu, ale kto za tu sniclu da 300 bahtov ked za 150 bahtov ma ananas plneny krevetami.

dobre BeBe 28-04-2009 22:30:50 ako vsetko od Rada prave na tych priemernych turistov sa tesia miestni najviac, daju najviac zarobit, kupia kazdu blbost a a najedia sa hocikde, ti nadpriemerni sice vedia o krajine,zvykoch a kulture viac, ale to viac ohromi neznaleho americana ako domaceho obyvatela, ti sa mozu na tvoje svetoznalecke vedomosti vykaslat, tiez som tak studovala afriku, predtým nez som tam sla a uprimne, bolo im jedno co o ich svete viem, chceli zarobit, chceli predať a chceli obalamutit akolen vedeli, dost ma to sklamalo, ale vedela som, ze je to aj nasa vina, predvadzame sa fotoaparatmi a superantimalariovými spreyami, tak im nedristajmeo tom ako obdivujeme ich zivotaschopnost

picobellovi noznicka 28-04-2009 21:53:31 aj ja som chcela mat slona, prespavat mal na balkone. dobra chutovka tento cestopis :)

záááv PicoBello 28-04-2009 14:30:31 skvely mikrocestopis - najme ta cast o slonoch ma dostala, slony ja rad. ked som bol maly (pardon, mensi), tak som si chcel slona zadovazit - akoze byvat bdue v hangari a budem s nim hcodit na prechadzky :)

Radovi borsuk 28-04-2009 14:07:19 turistu-kokota v thajsku spoznas tak, ze na plazi masti na toastovy chlieb "zlate dedicstvi".

Rado, Matej 28-04-2009 13:03:08 som rád, že klasifikácia bola na základe úrovne znalostí tej-ktorej krajiny, inak by som mal pocit, že máš predsudky alebo čo :)

aaach a_d 28-04-2009 11:59:58 aaach, 'lahke' thajske/azijske vecere !!! :)) nase predsavzatie dat si na veceru 'nieco male' vacsinou skoncilo totalnym obzerstvom :))

matejovi rado ondřejíček 28-04-2009 11:43:59 ako? no predsa zásadne! najpriemernejší turista v mojom význame je ten, čo sa rád nechá ukecať na všetky tie drobné atrakcie, pri ktorých domáci nechápu, čo na tom môže byť zaujímavé. Jeho priemernosť je v prepovedateľnosti toho, čo spraví ako ďalší krok. Títo ľudia držia turistický ruch pokope:-) podpriemerný turista sa snaží doviesť si na dovolenku maximum svojej každodennej reality. v thajsku sa kvôli ním stavajú reštaurácie s európskou kuchyňou a šniclami zvlášť. turista-kokot je klasický paštekár, čo mal radšej ostať sedieť doma, ako ísť otravovať vzduch k moru. tam nie je čo dodať. nadpriemerný turista dá svojim hostiteľom pocítiť, že o ich krajine a zvykoch toho vie pomerne veľa a vie odlíšiť autentické od umelého. hostitelia sú obvykle veľmi potešení.

Matej 28-04-2009 11:10:36 Vážne ma zaujíma, ako sa odlišuje najpriemernejší turista od nadpriemerného, prípadne podpriemerného, prípadne turistu-kokota. Ďakujem.

Powered by !JoomlaComment 3.26

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."