|
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte > 10 najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10 najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
> 10 najhorších blogerov (september 2008) / 5.10. 2008
> 7 najhorších a 3 najlepší blogeri (október 2008) / 5.10. 2008
> 9 najhorších a jeden najlepší bloger (november 2008) / 1.11. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (december 2008) / 1.12. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (január 2009) / 30.1. 2009
> 9 najhorších a jeden dobrý bloger (február 2009) / 11. 3. 2009
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (marec 2009) / 6. 4. 2009
> 10 najhorších blogerov (apríl 2009) / 18. 5. 2009
Májový rebríček blogerov nakoniec vznikol. Ospravedlňujem sa, že až teraz, ale pracovný život ma nepustil skôr. Celkom úprimne sa teším z toho, že som našiel dva texty, ktoré konečne môžem položiť ako protiváhu obvyklým príšernostiam, takže dnes to máme 8:2 v prospech škodlivého balastu.
Už som si myslel, že to ani nebude treba, ale po niektorých mailoch, čo mi nedávno prišli, to pripomeniem zase a znova. Tento rebríček je môj subjektívny výber. Je uverejnený na malom bezvýznamnom webe, ktorý nikto nenavštívi, ak vyslovene nechce. Preto je zbytočné klásť otázky ohľadom nejakého práva hodnotiť, prípadne mojej kvalifikácie. Ak sa chcete sťažovať, sťažujte sa svojim najbližším, že vás nechali všetky tie príšernosti uverejňovať. Ostatným prajem príjemné masochistické čítanie.
8. Blogujúca odborárka
hola.blog.sme.sk
Zdá sa, že internetizácia spoločnosti napreduje míľovými krokmi a tak sa blogy už neobmedzujú len na ufňukaných teenagerov, rozmaznaných študentov a znudené kancelárske krysy z neurotických open spejsov. Novým príspevkom sú blogy písané priamo od stola v krčme niekde v hladovej doline plnej detí, čo ich už čoskoro rodičia za tisíc korún predajú nemecky hovoriacim pacientom z neďalekej liečebne respiračných chorôb. Pani Holej sa v rámci jej prejavu nevôle natíska mnoho otázok, ako sama píše. Napríklad, že prečo ešte nevyhodili z fabriky šéfa, čo buzeruje, ale radšej vyhodili robotníkov-operátorov. Poprípade, prečo nevyhodia manažment, ktorý zatiaľ ešte nevyhodil toho buzerujúceho šéfa. Okrem samotného štýlu a obsahu je blog jedinečný aj neočakávaným použitím slova mobbing (kto by to povedal, že človek bude potrebovať slušnú angličtinu aj na porozumenie krčmovej odborárskej ponose) a tiež tým, že bol uverejnený doobeda o 11:13, čo znamená, že to s tou šéfovou buzeráciou až také hrozné nebude, keď máme v pracovnej dobe čas blogovať.
7. Archetyp idiota
vasko.blog.sme.sk
Jožko Vasko je očividne pracantom podobnej sorty ako pani Renáta. V utorok 19. mája ráno vstal, potom šiel do práce, pričom je zaujímavé, že mp3 vytiahol po 10 metroch, ale až v štvrtine päťnásťminútovej cesty sa rozhodol, čo si pustí, čiže mu trvalo skoro 4 minúty, kým si z bohatej ponuky kvalitnej hudby vybral Abbu (koniec koncov v konkurencii IMT Smile a Scooter je to fakt zložité). Potom došiel do práce, spravil si čaj, začal čítať noviny a keď od neho už chceli, aby niečo spravil, šikovne minimalizoval okná browsera a naveľa šiel reálne aj pracovať. Pravda, dlho mu to nevydržalo, pretože všetko to nevšedné a vzrušujúce, čo v ten deň už stihol zažiť, musel spísať do formy blogu, veď ako by to bolo keby sa aj ostatní nemohli dozvedieť nič z vyššie uvedeného. Zavesil ho o 10:53 a nazval ho veľavýznamne priamo dátumom. Myslím, že pre jeho nadriadených je to celkom zrozumiteľná a ľahko použiteľná indícia. A najlepšie na tomto Jožkovi je, že v inom svojom blogovom článku volá po Božej spravodlivosti, pretože v tejto ťažkej krízovej dobe sa majú dobre len egoisti a podvodníci, zatiaľ čo všetky tie dobré, poctivé a najmä pracovité duše jeho formátu musia počítať s najhorším.
6. Herečka
galestokova.blog.sme.sk
Blog Denisy Galeštokovej je exemplárny prípad hneď v niekoľkých smeroch. Zo všetkého najviac ukazuje, že snahy zjednodušovať užívateľom zakladanie a používanie blogov už zašli priďaleko. Ak to hravo zvládne brzda takéhoto formátu, znamená to, že niečo nie je v poriadku(prečo vlastne blogy nie sú až od 18?). Ale nie len to. Denisa s jej formálnou stránkou vyjadrovania sa je krutou obžalobou systému slovenského základného školstva, pretože podľa toho čo píše, študuje na škole, ktorú jedného dňa ukončí maturitou. Že sa tak udeje na Obchodnej akadémii kdesi v Prešove síce môže poslúžiť ako poľahčujúca okolnosť, ale pramálo to zmierňuje moje zúfalstvo z toho, ako bude vyzerať bežné používanie jazyka o pár rokov, až bude svet zaplavený takýmito onými. No a do tretice, primárnou úlohou Denisinho blogu je pripomenúť svetu aspoň raz v každom článku, že pomimo všetkého chodí na herectvo. Až o pár rokov začujete v Smotánke také divné meno a za tým bude nasledovať niečo v štýle „Som normálny človek, ktorý má zmysel pre humor :-)”, spomeňte si, kde to celé začalo.
5.Samko Tále žije
kutkova.blog.sme.sk
Samko Tále sa po veľkom úspechu svojej Knihy o cintoríne stal natoľko populárny, že život na Slovensku sa preňho stal nočnou morou. Rozhodol sa pre radikálne riešenie. Odsťahoval sa do Anglicka, podstúpil zmenu pohlavia (podarilo sa), niekoľko plastických operácií (to s pohlavím sa rozhodne podarilo viac) a nakoniec sa premenoval na Martinu Agness Matilde Kuťkovú. Takto žil niekoľko rokov v úplne a zaslúženej anonymite a vydržalo by mu to aj dlhšie, ak by nezačal mať dojem, že anglická skúsenosť mu dala toľko múdrosti, že sa o ňu jednoznačne musí podeliť so svojimi sveta neznalými rodákmi. Rozhodol sa, že časom sa stane bulváronou novinárkou a aby si znova vycibril svoje jedinečný štýl, začal najskôr blogovať. Okrem toho sa stal fanatickým veriacim a priaznivcom Tomáša Holetza. Skrátka, Samko v najlepšej forme, tak ako sme si ho už dávno obľúbili.
4. Multitalent
petertothpaulik.blog.sme.sk
Tušil som to, tušil! Za príšerné blogy, pri ktorých človek absolútne nechápe, prečo sa do toho autor vôbec púšťal nemôžu samotní blogeri, ale tajomná neznáma sila, ktorá ich núti blogovať za každú cenu až za okraj vlastnej sebaúcty. Teraz mám aj dôkaz, aj keď len nepriamy. Grafoman menom Peter Tóth Paulík začal svoj príšerný článok vetou: „Už dávno som nenapísal nič v súvislosti s dianím vecí doma a tak som si teda sadol a pokúsil sa okomentovať kauzu s názvom Stíhačka.” Jeho motiváciou teda nie je chuť niečo povedať, ale to že už dávno nič nenapísal. Pravdepodobne v snahe dodržať krutý deadline stanovený oným skrytým zlom sadol a skúsil. Ej veru, ale veľmi zle skúsil. Rozhodne najhlúpejší text na tému Slotovej stíhačky aký kedy vznikol by hádam ani tak nevadil, keby PTP nebol v prvom rade básnik. A keď už ale básnikom je, pridal aj báseň. Neviem, čo sa dá o nej povedať, snáď len toľko, že do nej určite vložil maximum svojich kvalít. Lenže toto je teleshopingový typ blogera a tak text a báseň ešte stále nie je všetko. Musel niečo pridať navrch a preto pridal obrázok. Sám viem najlepšie, aké ťažké je žiť s toľkými navzájom sa bijúcimi talentami v jedinej duši. Ale, ilustrovaný blog s básničkou naozaj nie je riešenie, milý Peter Tóth.
3. Spisovateľka
marco.blog.sme.sk
Nechápem prečo Ondřejíček je taký zlý na tú Evitu Urbaníkovú a jej združenie nádejajúcich sa autorov kolektívneho románu. V porovnaní s tým, čo sú ľudia ochotní pod vlastným menom a ešte aj s veľavnou fotkou uverejniť na blogoch bude Evitin román, aj v jeho najhoršej možnej verzii, božskou ambróziou špičkovej literatúry. A zo všetkých blogových beletrií, aké som kedy bohužiaľ videl, Phillipa Marco rozhodne zadeľuje najkvalitnejšieho skanku. Keby som stokrát napísal, že je to zlé, stále to bude vyzerať že je to celkom fajn, oproti tomu aké je to naozaj. Je to najväčšia hanba, akú si môže zakomplexovaná šedivá úradníčka snívajúca o rytierovi s romantickým nickom privodiť v gramotnej spoločnosti. V súčasnoti to už má 5 dielov a kto dokáže prečítať aspoň jeden vkuse, bez prestávky na vyvetranie toľkého autoského pretlaku vyhráva rande so samotnou autorkou. Predpokladám, že jej stačí len napísať, že sa vám to páčilo a máte to isté, aj so všetkým čo má nasledovať. Len či potom nebude naliehať, aby ste si ju vzali.
2.Rodený vodca
kusnierik.blog.sme.sk
„Načo je dobrá cukráreň, keď nemajú zmrzlinu?“ – tak znie ústrená otázka tohto mimoriadneho blogerského počinu a aj najväčším ignorantom je jasné, že ten kto dokáže takto presnú a všeobímajúcu otázku položiť tak naliehavým spôsobom, musí byť nutne výrazným zjavením na tejto vyhasínajúcej planéte. A je to presne tak, ako sa zdá na prvý pohľad. Daniel Kušnierik je síce mladý, osemnásťročný muž, ale stačí si čítať jeho články a pozrieť sa na jeho profilovú fotku, aby sme pochopili. Toto je jedinec mimo stáda, predurčený dotiahnuť to ďalej ako väčšina jeho rovesníkov. Toto je, priatelia, náš budúci predseda vlády, pretože presne takto si vo voľnom čase predstavujem nášho terajšieho premiéra, keď bol v Danielovom veku. Jeho karma je zatiaľ síce čistá nula celá nič, ale to sa zmení s prvou funkciou, do ktorej sa vďaka svojej prieraznej rozhľadenosti dostane. Mne je to jedno, ja som pseudonym, ale vy si dobre rozmyslite, či vôbec a čo napíšete na jeho adresu v diskusnom fóre. Aby to vás a vaše deti ešte niekedy nemrzelo!
1. Proste kokotko
tomaskajuch.blog.sme.sk
Možno teraz niekoho troška aj urazím, ale nech. Rodičia, ktorí vychovajú takéto bigotné fanatické dieťa, čo od mlada verejne vypisuje o tom, že dúfa, že sa čoskoro podarí vyliečiť homosexuálov, s vážnou tvárou dáva spojenia ako „ženská jedna nepodarená“ a myslí tým na vymysenú postavu z televízie a s ledva narasteným prvým strniskom moralizuje o úpadku spoločnosti, by si zaslúžili, aby ich ich vlastný premúdrelý zmrdík, v rámci boja za očistenie sveta, osobne ušteklil k smrti. Pochopiteľne, aby sa nezabudlo. Tomáško Kajúch k dosiahnutiu svojich cieľov používa mimoriadne hodnotné vety, píše horšie ako to najzdivočenejšie prasa, bodkami plýtva, ako keby boli zadarmo, a na záver nezabudne zhrnúť, čo presne textom zamýšľal. Konkrétne týmto „chcel len poukázať na súčasnou morálkou a hlavne schopnosťou ľudí odpúšťať tobôž schopnosťou riešiť problém.” Ja tomu síce nerozumiem, ale ak to po prepísaní do normálnej reči znamená “Pozrite, v akého tepaného kokotka som vyrástol”, tak sa mu to plne podarilo.
A konečne po minulomesačnej prestávke aj dva dobré blogy:
Z ničoho nič talent
jakubsimek.blog.sme.sk
V prvom rade, keby tento článok aj nemal nič iné, len svoj nadpis, bolo by v ňom viac vtipu ako vo väčšine iných blogov dohromady. Lenže ten nadpis tam je len ako čerešnička na torte, i keď podávaná vopred. Pekné argumentovanie, používanie zdrojov ukazujúce že autor číta aj viac ako len sám seba a k tomu slušný nezadrhávajúci sa štýl. Jakub Šimek si čoskoro nájde mail, že či by to neskúsil aj na Humne, pretože po dlhej dobe mám pocit, že odniekiaľ z neznáma sa vynoril človek, ktorý používa slová a vety v súlade s rádom univerza.
Dobrý postreh
kahanec.blog.sme.sk
Netvrdím, že Ivan Kahanec ohúril štýlom. Neohúril, ale ani neurazil. Zaujímavé na ňom je, že v celej nedávnej mediálnej hystérii ohľadom prasačej aj prasacej chrípky som len v jeho článku našiel normálny triezvy pohľad, ktorý som všade hľadal. Jednoduché dáta, normálne podané v priamej súvislosti. Občas netreba nič viac a len za použitia vlastnej normálnosti je zrazu na svete orginálny pohľad. Rozhodne blog opodstatňujúci svoju existenciu.
A o mesiac ako vždy s patričnou dávkou neistoty.
|
