|
Tento text je pokračovaním seriálu. Možno by ste si chceli prečítať jeho prechádzajúce časti, skôr ako sa do neho pustíte > 10 najhorších blogerov (júl 2008) / 4.8. 2008
> 10 najhorších blogerov (august 2008) / 1.9. 2008
> 10 najhorších blogerov (september 2008) / 5.10. 2008
> 7 najhorších a 3 najlepší blogeri (október 2008) / 5.10. 2008
> 9 najhorších a jeden najlepší bloger (november 2008) / 1.11. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (december 2008) / 1.12. 2008
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (január 2009) / 30.1. 2009
> 9 najhorších a jeden dobrý bloger (február 2009) / 11. 3. 2009
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (marec 2009) / 6. 4. 2009
> 10 najhorších blogerov (apríl 2009) / 18. 5. 2009
> 8 najhorších a dvaja dobrí blogeri (máj2009) / 16. 6. 2009
Neskoro ale predsa. Fakt som nemal vôbec času, milí moji priaznivci intelektuálneho bičovania sa. Nakoniec som to ale zbúchal a mám z dnešného výberu celkom radosť. Vydalo to za jún 2009 v pomere 9:1, aj keď ani to nie je tak pravda, veď dozviete sa tesne pred koncom.
A pre nepriaznivcov, ktorí sem zablúdili proti svojej vôli, toto je môj vlastný a vôbec nič neznamenajúci výber, tak ako sa mi ho svojvoľne zostaviť ráčilo.
9. Detaily zo života
madyova.blog.sme.sk
O blogoch ktosi naivný a v delíriu kedysi povedal, že vďaka nim môžeme objavovať nevšedné veci v životoch obyčajných ľudí. A keďže obyčajní ľudia neveľmi vedia rozlíšiť, kedy si z nich niekto robí srandu a kedy ich naozaj navádza na zlé veci, tak sa toho chytili. Máloktorý blogerský škrabák ale dokáže popis nuáns svojho života doviesť do takých nechutných detailov ako Alexandra Mádyová. V jej článku o tom, ako sa celý deň nič nestalo, sa okrem iného dá dočítať, že „prídem domov, pozdravím rodičov, vycikám sa, vrátim sa k rodičom, povediem s mamčo krátky dialóg, zapnem počítač a kuknem si ďalšiu časť skvelého seriálu.“ Obávam sa, že umytie rúk po vycikaní sa tam nedala preto že by zabudla, alebo preto že by sa nebodaj pokúsila o literárnu skratku, ale len a len preto, že si ich po záchode jednoducho neumýva. A potom tými ošťatými haxňami vypisuje svoje grafomanské blogy, aj so smajlíkom priamo v nadpise, čo by samé osebe malo byť na tri až štyri roky nútených prác v rádiu Expres.
8. Aupairkina spoveď
majaciganikova.blog.sme.sk
Slečna Cigániková si nemyslí, že by na úradoch práce pracovali, citujem, „zlý ľudkovia“. Ťažko už človek dokáže jednou vetou medzi slovami povedať o sebe viac podstatných informácií, ako sa to podarilo jej, ale to nech je len slabá návnada na celý článok. Ufňukaná aupairka sa vracia z Anglicka a veľmi pochybuje, že jej nejaký úrad u nás sám od seba nájde prácu primeranú jej schopnostiam a kvalifikácii. Pretože na Slovensku žijú len krvilačné svine, zatiaľ čo v tom úžasnom Anglicku, kde ju používali ako chodiaci odvinovací kotúč papierových servítok na utieranie detských rití, sú, opäť citujem „ľudia milši a snažia sa vám nezištne pomťct“. Ale nie všetko je také čierne, ako to na prvý pohľad vyzerá, Maja totiž v závere článku neurčito naznačuje, že už čoskoro sa opäť odprace do zeme zasľúbenej. Ešte keby sa podarilo urobiť niečo s jej prístupom k internetu a hneď bude svet krajší.
7. Objav irónie
srokova.blog.sme.sk
Zablúdi tak jedného dňa okuliarnatá, rozumej inteligentná, študentka strednej školy do knižnice a tam, čo nevidí, Slovník cudzích slov. Vedená najšpinavšími diabolskými úmyslami po ňom siahne, vrazí končeky svojich starostlivo namanikúrovaných prštekov medzi stránky a tam na ňu, celou svojou lexikálnou váhou, vybafne heslo „Irónia”. Načíta si to dietko nešťastné, rovesníkmi odstrkované, urobí veľavýznamné „Hmmm”, pomyslí si „tak toto predo mnou tajili, kurvy jedny dospelé” a vzápätí pocíti neodolateľný chtíč vyskúšať to naživo. O chvíľu sa cez pretrhnutú blanu doteraz nepoznaného literárna zrodí jej prvá ironická myšlienka a je to nádhera, čistá rozkoš z čítania, lásky magma stvorená z nevinných písmenok. Chce zavolať kamarátke, ale tá jej už rok a pol neberie, povedať to rodičom, ale tí sú ako na potvoru zrovna na návšteve miestneho bitúnku a tak neostáva iná možnosť, len blog. A na blogu to bude visieť, až kým tento hriešny svet nezanikne v náhlom afekte vyššej moci.
6. Stretnutie so srnkou
petradebnarova.blog.sme.sk
Predstavitelia dnešného kinderbloger establišmentu majú v sebe fantázie na rozdávanie. Priemysel zábavnej farmácie očividne musel za ostatné roky riadne pokročiť s vývojom i distribúciou. Prejavy toľkého uvoľnenia sú rôzne. Napríklad, Petra Debnárová sa vybrala do lesa so svojim psom Alanom a stretla tam srnku. Je zrejmé, že stretnúť dnes srnku, najmä mimo centra mesta, je extraordinérny zážitok a priam dokonalý spúšťač úvahy začínajúcej meter od tej srnky a končiacej na bezbrannom internete. „Ktovie,či ta srnka nebola zakliaty princ“ – spýtala sa Petra v duchu coolovej mentálnej neviazanosti a myšlienkam už nebolo viac treba. O riadok nižšie už bola pri otázke vlastnej identity v kontexte dospievania a nestihla použiť ani len mizerných 346 trojbodiek a dostala sa až k obecnej úvahe o význame sociálnej interakcie a jej dopade na vývoj individuálneho ľudského podvedomia. Na koniec sa opýtala „A pointa?“ Veru, tiež by ma zaujímalo.
5. Horší ako triedny nepriatel
somogyi.blog.sme.sk
Ladislav Somogyi je sympatizantom SaS, aspoň tak osebe píše. A keďže sulíkovci už majú obsadené všetky významné posty a aj nástenkára si už našli, hľadal v júni Ladislav, ako by predsa len mohol byť, v čase volieb do Europarlamentu, svojim politickým idolom užitočný. Určite zároveň aj chcel aby si ho v ústredí všimli a povedali “Ľaľa, tamto bloguje náš človek, ten by nám veru mohol platiť členské príspevky”. Preto sa rozhodol zásadným spôsobom vyčnieť z radu nudných mainstreamových médií, ktoré trápne s výsledkami Eurovolieb čakajú až do porátania hlasov. Ešte priamo vo volebnú sobotu napísal text s nadpisom “Výsledky volieb do Europarlamentu” a šup s ním svetskú slávu žať. Drobný problém časovej kauzality geniálne obabral tým, že za výsledky volieb prehlásil akúsi anketu, z ktorej vyplynulo, že Sulík získa v Bruseli nadpolovičnú väčšinu, s pomocou profesora Lefévra zostrojí strašlivú zbraň a už čoskoro sa stane pánom sveta. Až vyjde nové vydanie slovníka idiomov, matne tuším koho fotka bude pri hesle “Iniciatívny blbec”
4. Epic fail!
baloga.blog.sme.sk
Sú veci, kde sa proste nedá stúpiť vedľa, kde je výsledok zaručený a každý múdry človek vie, že ak nechce v nejakom porovnaní dopadnúť na držku, musí si jednoducho vybrať vhodného súpera. Ísť na istotu však v sebe nesie jednu zákernosť – ak to aj napriek úvodnému rozloženiu síl nevyjde, je z toho hanba na tri a viac zím. Spomeňme si na porážku od Maďarov v hokeji, alebo legendárny, v Biblii zaznamenaný fail, keď všetkými favorizovaného Goliáša nechal outsider Dávid odpočítať hneď v prvom kole. Pán Baloga tiež chcel ísť na istotu. Správne usúdil, že ak bude nadávať na policajtov, nemôže z toho vyjsť zle, pretože utrpieť blamáž pri obecnom kydaní na činnosť dopravnej polície, to už treba mieru idiocie, aká sa ani medzi radovými blogermi bežne nevyskytuje. Ale Janči to napriek tomu dal, čím sa jeho blog v podstate zaradil medzi výnimočné prírodné úkazy a Ján si vydobyl právo v obecnom styku používať indiánske meno „Ten, čo aj popri policajtoch vyzerá sprostý.“
3. Dva roky bez nej
morongova.blog.sme.sk
„Blogovanie zasiahlo každého,kto je online," tvrdí autorka a veru má pravdu, aj keď v duchu tomu tvrdeniu predchádzajucej zrýmovanej vety, ktorú som sa ale ani len do clipboardu neodvážil nabrať, to vyzerá, že to myslí celkom inak ako väčšina z nás - čitateľov skutočne postihnutých tragédiou hromadného prístupu k verejnému zverejňovaniu individuálnych prejavov duševnej nepohody. Smutné a veselé zároveň na tom je, že po zvyšok svojho dlhého textu sa nám ospravedlňuje, že za celé dva roky nič nenapísala. Toľké sebamrskanie! Mala by byť na seba pyšná, že dokázala celé dva roky vidieť svoj talent a predpoklady k písaniu v takom reálnom svetle a pochopiť, že to čo nazýva hanlivo „lenivosťou“ bola v skutočnosti božia prozreteľnosť. Ale ona sa namiesto toho ospravedlňuje a prisahá, že odteraz sa bude snažiť svojou prítomnosťou „zúrodniť blogovú pustatinu“. Krásny to obraz, až na to, že tá pustatina je asi celkom niekde inde a nie na blogoch, kde to denne zakvitá stovkami čerstvých výhonkov všeľudovej snahy o bujniacu literárnu permakultúru.
2. Vyfičaný maklér
paveloravec.blog.sme.sk
Pavel Oravec o sebe napísal že je „finančý maklér“, čo by asi malo byť niečo blízke finančnému maklérovi. Podľa toho, ako vyzerá jeho blog, predstavujem si ho v práci takto: Vyhliadne si obeť, nalepí sa na ňu, otvorí svoju extatickú chlebáreň a vypustí verbálneho Krakena švihajúceho smrtiace údery prázdnych, hlúpych a zvukonemalebných slov. Popri tom furt vystrkuje svoje vypulírované ozubenie a nakoniec ho buď musíte zabiť poriskom od lopaty, alebo mu dať nejaké peniaze, pretože inak sa ho nezbavia ani vaši pravnuci. Pavel Oravec je skrátka talent a keby sa v tom súťažilo, tak každý rok vyhrá majstrovstvá sveta v odbehu od témy, ako keď kedysi Pošpísilovci nafurt dominovali bizarnému svetu cyklobalu. Keď sa v jeho autistickom vysielači spustia toky, prevalí sa všetkými oblasťami ľudského myslenia a zastaví ho len akútne vyčerpanie. Niet preto divu, že aj tento úžasný článok končí slovami „ja idem spať“. A ak by ste mali dojem, že tomuto božiemu stvoreniu troška krivdím, skúste ešte aj toto.
1. Zázrak!
kisbodnarova.blog.sme.sk
Blog Moniky Kisbodnárovej nie je snád ani obyčajný ľudský blog jednej typickej, tupou latou obúchanej, fanatickej dievky Kristovej. Jej blog je minimálne zjavenie a ak si vo Vatikáne nesedia na vajciach, určite už započali všetky nutné procedúry, aby mohli ešte v tejto päťročnici vyhlásiť tento priebežne sa rozširujúci súbor článkov za oficiálne uznaný zázrak, na ktorý bude musieť každý správny kresťanský unikátny užívateľ v rámci činenia pokání aspoň raz mesačne kliknúť. Okrem samotných názorov, ktoré sú očividne rovnako jedinečné ako sú jej vlastné, sa blog vyznačoval aj informáciou nad fotkou autorky, podľa ktorej jej jeho obsah zvestoval sám pámbožko a ona len poslušne zapisovala a publikovala (Najvyšší si blog založiť nemôže, nemá čo vložiť do kolonky „email“). Nedávno to ale Monika zmenila na strohé „Kresťanstvo“, pravdepodobne jej došlo, že pri takej štylistike, akú používa, to asi nemôže byť Pán, ktorý jej to celé zjavuje, ale skôr si z nej žiaci miestnej Osobitnej školy srandu robia. Ale aj bez priznanej božej pomoci si Monika Kisbodnárová zaslúži všetkú pozornosť, akú jej len môžeme venovať.
A teraz jeden dobrý blog a ani to vlastnie nie je júnový
Povinné čítanie
sladkovska.blog.sme.sk
Presne tak, tento článok má májový dátum vydania, ale keďže som v júni nič iného pozoruhodného na blogoch nečítal, toto som objavil až koncom júna a ešte k tomu je v tom toľko pravdy, že by ju bolo treba rovno do irídiovej platničky tesať, rozhodol som sa ho postaviť ako vzor deviatim kusom minulomesačnej biedy. Povinné čítanie pre všetkých, nielen pre tých, ktorým ide o karmu alebo čítanosť. Pre všetkých! Tento článok by vás nemal ani tak motivovať dobre blogovať, ale skôr odradiť od blogovania, ak zistíte, že nespĺňate ani jeden z uvedených nutných predpokladov zmysluplného textu.
Dovidenia v auguste. Mimochodom, toto je dvanásty výber, takže uplynul presne rok, odkedy sa týmto bavím. Možnoby to chcelo snáď zostaviť aj nejaký celistvý Best of z prvej sezóny. Budem nad tým uvažovať.
|
