|
Občas, keď nemám nič lepšie na robote, snažím sa vcítiť do myslenia najvyšších oficiálnych predstaviteľov Slovenskej republiky. Poľutovaniahodná záľuba, poviete si, ale ja ju považujem za veľmi užitočnú. Vidieť svet očami účastníkov zasadania koaličnej rady, pozerať sa na plusy a mínusy možných rozhodnutí cez prizmu hodnôt ako popularita, znovuzvolenie, alebo revanš sponzorom namiesto obyčajného dobré, morálne, zásadové, užitočné, mi už mnohokrát umožnilo pochopiť vývoj domácej politiky. A s tým, čo dokážem pochopiť, sa viem v konečnom dôsledku aj ľahšie zmieriť, pretože mi dôjde, že hádam aj ja sám by som konal na ich mieste podobne. Takže som zároveň šťastný, že som sám sebou a nemusím sa správať tak, aby ma slušní a rozumní ľudia museli považovať za idiota.
Pozrúc sa na veci z pozície Fica, Mečiara, poprípade Slotu (troška ťažšie ale dá sa aj to) mi dokázalo vysvetliť Malinovú, Interblue, vzťahy s Maďarskom aj odškodňovanie pozostalých nešťastia v súkromnej firme zaoberajúcej sa ťažbou uhlia. Stačí chvíľa zamyslenia, zmeniť optiku pri pohľade na základné fakty, pripomenúť si, verejne nikým nevyslovené, motivácie a všetky tie kauzy a zdanlivo nelogické meandre ich plynutia sú celkom jasné. Myslím, že podobne to robia aj rôzni politickí komentátori, ale na rozdiel odo mňa, oni sa snažia to vládne uvažovanie odčítané spomedzi riadkov rovno predostrieť svojim čitateľom.
Už keď som si chcel myslieť, že niet problému, ktorý by sa takouto empatickou metódou nevyriešil, prišiel na Slovensko Dalajláma. To, ako sa k nemu oficiálne miesta zachovali nebolo žiadne prekvapenie, asi málokto očakával, že si s ním Fico pôjde ruku podať. Ani sa za to nedá na neho nijako zvlášť hnevať, proste len išiel vo svojej doterajšej línii postoja vo všetkých záležitostiach čínskej politiky, ktoré sa nejako dotknú Slovenska. Nie je mi teda záhadou oficiálne ignorovanie Dalajlámu, ale všeobecný oficiálny postoj Slovenska voči Čínskej ľudovej republike. Nedokážem ho pochopiť, nech sa akokoľvek vciťujem.
Slovensko sa pod súčasným vedením celkom dobrovoľne a bez zjavného nátlaku hádže na kolená, kedykoľvek majú naši pocit, že by sa Číňanom páčilo nás na tých kolenách a s tvárou v prachu vidieť. Oná nedávna nadštandardná spolupráca slovenskej a čínskej strany pri ochrane záujmov totalitného režimu pred prezidentským palácom v Bratislave, ide dokonca ešte o kúsok ďalej, ako štandardné ponížené ukláňanie sa. Ako vysvetliť, že vláda, ktorá častokrát ostentatívne hromží do Bruselu, ako si nenecháme od nikoho z cudziny rozkazovať, sa tak ochotne podkladá nedemokratickej krajine z Ázie?
Fico, keď potrebuje slovenským krčmám vysvetliť, prečo polícia pomáha Číňanom mlátiť našich ľudí, tvrdí že to robíme z ekonomických dôvodov. Teda, že spravíme čokoľvek, len aby Čína s nami obchodovala. Problémom takéhoto zdôvodnenia je, že Čína ani z veľkého ďaleka nie je pre nás dôležitým ekonomickým partnerom. 85 percent nášho exportu smeruje do krajín EÚ, najmä do Nemecka. Zvyšných 15 sa rozdeľuje medzi celý ostatný svet, vrátane krajín ako Rusko alebo USA. Ak by od nás Číňania na protest proti nezatknutiu Dostála s transparentom nekúpili už ani zápalku, slovenskej ekonomike by to aj pri jej malosti mohlo byť vcelku jedno. Prípadné rozhodnutie, že Čína nám už nepredá ani jedny kvalitné elastické tepláky a bundu Abibas, by dokonca mohlo pomôcť slovenským výrobcom oblečenia, z ktorých mnohí medzičasom kvôli záplave extra lacnej čínskej produkcie stihli svoje výrobne pozatvárať.
Iné vysvetlenie môže byť strategicko-politické. Čína je bezpochyby veľmoc a ak sa nerozpadne zvnútra, bude ešte nejaký čas významným hráčom na medzinárodnom poli. Možno sme si na základe nejakej analýzy povedali, že radšej budeme kamaráti s Čínou, ako s niekým iným. Takéto vysvetlenie by sa dalo prijať, ale to by sme museli mať najnaivnejšiu vládu na svete, takú ktorá by uverila, že niekto ako Čína by v prípade, že pôjde do tuhého mal zvláštne zľutovanie s trpaslíkom typu Slovenska, len preto, že sa im za posledných pár rokov vtieral viac ako ktorýkoľvek iný člen NATO. Takú naivnú vládu naozaj nemáme, dokonca by som povedal, že naivita je jedna z malá vecí, ktoré sa našej vláde vyčítať nedá.
Najobvyklejší dôvod, prečo koalícia koná ako koná, je popularita medzi pospolitým ľudom. Lenže tak ako takáto motivácia vysvetľuje šrotovné aj vianočné dôchodky, absolútne nevysvetľuje postoj k Číne. Neexistuje na to asi prieskum, ale Čína, najviditeľnejšie u nás zastúpená nekvalitným oblečením a väčšinou rovnako nekvalitnými a predraženými reštauráciami, nemá však byť prečo stelesneným ideálom pospolitého slovenského človeka. Možno poslední žijúci pamätníci Maovej kultúrnej revolúcie vidia v tej krajine ešte aj dnes symbol starých dobrých časov socializmu s ľudskou tvárou, ale neviem o tom, že by naši najvyšší predstavitelia boli zástupcami KSS a jej odnoží, aby práve takúto skupinu voličov potrebovali pritiahnuť. Tak ako je jasné, že Dzurinda si v hladových dolinách nespravil veľa priateľov podporou zámerov USA, tak si Fico nezíska podporu tým, že budeme ako jediná krajina široko ďaleko vehementne podporovať čínsku diktatúru. Bratať sa čínskym prezidentom a ignorovať Dalajlámu má na popularitu Smeru zanedbateľný vplyv a bolo by to tak, aj keby Fico zaujal presne opačný postoj .
Nemáme z toho žiadne výhody, aktuálne ani budúce a naši súčasní partneri a spojenci sa na nás pozerajú, ako na zbabelú kuriozitu. Neexistuje skrátka rozumné vysvetlenie, prečo nás táto vláda zatiahla do takejto pozície, keď ani ona sama z toho nič nemôže mať. Napriek tomu sa, ako Slovensko, takto oficiálne správame.
Možno sa to dá nazvať doktrínou celoštátnej úprimnosti. Tam kde iní jednou rukou Číne hrozia a druhou rukou s ňou priateľsky obchodujú, čo je zrejmé pokrytectvo, my sme čistí ako ľalie. My Čínu milujeme a jej ich nepriateľ je aj náš nepriateľ. Ktovie, čo niekto, a zvlášť Čína, toľkú úprimnosť aspoň raz ocení.
Súvisiace články
|
