V jednej zo scén mojej obľúbenej Hornbyho knihy High Fidelity sa samým sebou súžený hrdina vyznáva z TOP 5 povolaní, ktoré by chcel robiť. Na prvom mieste má job redaktora časopisu Rolling Stone, niekedy koncom 70. rokov. Príbeh knihy sa odohráva o dvadsať rokov neskôr, takže je zrejmé, že sa mu asi nikdy nepodarí ten sen splniť. Ale vyberať si povolanie svojich snov, nezávisle od obmedzení miesta a času je pekná zábava na sedenie v čakárni u lekára, postávanie na koncerte Chemical Brothers alebo ešte niečo nudnejšie. Mojim absolútnym víťazom takéhoto rebríčka je miesto v tíme Monty Pythons od roku 1969 do roku 1972.
Chapman – Cleese – Idle - Ondřejíček – Palin – Gilliam – Jones. V týchto dňoch by sme mali 40 rokov od premiéry prvej epizódy Lietajúceho cirkusu a všetci by sa predbiehali v pení ód na to, akí dobrí sme boli. Takto sa predbiehajú aj tak, ale ja sa v tom svetle svetskej slávy z čisto časovo-priestorovo-kauzálnych dôvodov nevyhrievam. Skôr naopak, aj keď mám pythónovské veci rád ako málokto, neustále mám pocit, že tu niečo nesedí.
Monty Pythons sa stali tým, na čo sa dá bez obáv použiť prívlastok „kultový“ a ešte k tomu na tom dokázali slušne zbohatnúť. To je neobvyklá kombinácia, pretože obyčajne sa, až na pár výnimiek (napadajú mi teraz len Star Wars a David Bowie), nemainstreamový kult a mimoriadny komerčný úspech veľmi nekamarátia. Na mieste je otázka, prečo sa odvtedy nikomu nepodarilo nič podobné zopakovať, keď recept je zapísaný nielen v Encyclopedia Britannica pod heslom „pythonesque“, ale aj v dochovaných viac ako štyridsiatich epizódach Lietajúceho cirkusu, troch filmoch, množstve živých vystúpení a vlastne aj skoro 90 percentách preživších pythónov, s ktorými sa určite dá konzultovať. Keby som veril len oslavným článkom publikovaným v tomto čase po tisíckach na celom svete, muselo by tu dnes byť minimálne desať podobne úspešných komediálnych skupín. Lenže nie je, ani nikdy nebolo a je to podľa mňa preto, že väčšina tých oslavných článkov sa minimálne v jednej podstatnej veci mýli.
Argument Clinic
Neprešli ešte ani tri prvé sezóny Cirkusov a Pythóni sa stali obeťami vlastného kultu. Sociológovia tomu hovoria samonaplňujúce sa proroctvo – skrátka, keď sa raz niečo zaškatuľkuje a ľudia si priam fanaticky zvyknú, potom to už takým ostane bez ohľadu na realitu. Pythónom sa takto prihodilo, že boli zredukovaní do označenia „absurdný humor, ktorému nerozumieme ale váľame sa od smiechu“ a ostalo im to nielen v časoch neslávnej skrátenej štvrtej sezóny Cirkusov, ktorá už dávala tých reálnych dôvodov na váľanie sa veľmi málo, ale vydržalo to dodnes, pričom ten dôraz na absurdnosť časom len a len rástol. To presne vysvetľuje, prečo Pythónsky úspech nedokázal nikto napodobniť. Napodobňovať absurdnosť totiž nestačí.
Dnes sa bez slova „absurdný“ nezaobíde ani najkratšia pythónovská anotácia, lenže pravda je taká, že pythónovský humor, pokiaľ bol naozaj vtipný, nebol postavený na absurdite. Samotná absurdnosť nie je vtipná. Vtipný je moment prekvapenia, keď predavač odmieta uznať reklamáciu očividne mŕtveho papagája, vtipná je jednoduchá priamočiara komika, keď dvaja Angličania imitujú Francúzov opisujúcich aviatiku ovcí, vtipná je karikatúra Mr. Gumbyho, keď sa dožaduje neurochirurga a vtipné sú dlhé nohy Johna Cleesa, keď ide do práce na ministerstvo, ale to všetko je najskôr vtipné a až potom absurdné. Aj keď kopa tých najlepších skečov na prvý pohľad končí bez pointy, majú ju v samotnom základe a sú za nimi hodiny usilovného premýšľania korunované neprestrielnými nápadmi.
V momente, niekedy medzi druhou a treťou sezónou, keď sa v skečoch stala absurdita zdrojom humoru a nie naopak, začali byť Cirkusy topornejšie, nápady rozťahanejšie, hlavní aktéri čoraz vyhorenejší a John Cleese čoraz odídenejší. Ľudia sa vtedy síce smiali hádam viac ako na začiatku, ale dnes s odstupom času je zrejmé, že pokiaľ to Montyovcom išlo, boli vtipní, keď im to už nešlo, boli už len absurdní. Pochopiteľne, nie je to celkom čiernobiele, aj prvé dve sezóny majú svoje slabé miesta a posledné dve svoje silné. Dokonca v tretej sezóne sa ešte podaril úžasný skeč Argument clinic a vo štvrtej aspoň zvolanie lekára „Emerson Fitipaldi, to ste nevedeli?!“
Pápež a Micheelangello / scénka zo živého vystúpenia v Hollywood Bowl
Bohužiaľ, keď sa niekto vybral cestou pythónovského humoru, zapamätal si z Cirkusov najmä to, že pointa nie je potrebná a že absurdné je automaticky vtipné. Takže vzniklo mnoho ekvivalentov Mr. Neutrona, len zopár výnimiek aspoň na úrovni futbalového zápasu filozofov a pravdepodobne nič, čo by dokázalo do jedného filmu vtrepať toľko bránicutrhajúceho humoru, ako ho je v Živote Briana. Všetky tie neúspešné pytonesky len pomáhali budovať kult neomylne geniálnej pôvodnej šestice, ktorá mohla spraviť čokoľvek a bolo to vtipné. To je presne tá chyba ktorú publicistickí trubadúri papagájujú jeden po druhom. Monty Pythons síce nepochybne geniálni boli, ale určite neboli stopercentne neomylní, tak ako ani Terry Gilliam sťaby režisér sa poprí skvelých filmoch nevyhol Bratom Grimmovcov a Krajine prílivu. Tá genialita bola skôr v tom, koľko rôznorodých vecí dokázali vymyslieť, koľko dverí popri tom vykopli a ako dlho im to vydržalo.
Keby som takýto článok nenapísal ja sám, hádam by mi aj pripadal ako rúhanie a šťúranie sa v niečom o čom by možno bolo lepšie len obdivne mlčať. Ale štve ma keď všade vidím, ako sa obraz Pytónov neustále splošťuje a zjednodušuje do dookola opakovaných fráz, ktoré nepôsobia oslavne a úctivo, ale v prvom rade vlezlo. Zredukovať všetky tie rôzne a vtipné veci na elitársky kult absurdnosti, ktorú akože pochopí len veľmi inteligentný divák je úplne mimo všetkého čím sú Monty Pythons pre mňa osobne a pre humor ako taký. A nemyslím si, že dnes by sa už nič podobné nedalo zopakovať, trebárs aj v kontexte bežnej komerčnej televízie. Ak niekto vychrlí toľko a takých nápadov ako kedysi oni, publikum je jeho. V tomto sa ľudia až tak nezmenili.
podla mna, co sa tyka gilliama ma iba jeden naozaj zly film, bratov grimmovcov. tideland si musis pozriet detskymi ocami, ktore sa nikam neponahlaju ked narazia na nieco zaujimave a to co dostal z jodelle ferland je uzasne. v zaplave akcnych sraciek ktore mi nedavaju ziaden priestor to bolo vykupenie. ma svojsky rukopis, co sa tyka vizualu kludne ho zalozim zarovno s burtonom alebo kubrickom a to akym sposobom je ujety je carovne. co z neho robi genia je to, ze napriek vsetkemu kazdy jeho film zostava vysostne ludsky.
pre chch
rado ondřejíček 15-10-2009 09:51:07
no práveže to čom som z toho videl, nebolo ani absurdné, ani humorné, len nevkusné. je pravda že som ale zachytil len nejaké vydania Little Britain in USA. ale stále to bola show tých dvoch týpkov. Tak neviem, ale fakt som sa nebavil.
Skus si pohladat
chch 14-10-2009 23:46:15
neake scenky z show Little Britain. Malo absurdnosti, vela humoru.
sedí vec
astroboy 13-10-2009 14:10:21
Som veľký fanúšik Pythonov a hoci som to takto nikdy nerozobral, tak nejako som cítil i ja, že s pribúdajúcimi sériami kvalita trochu upadala, najčastejšie sa vraciam k prvým dvom.
Mojim obľúbeným skečom sú Majstrovstvá sveta v skrývačke, remíza po 11 rokoch ma fakt dorazila, ale aj Výpalníctvo v armáde, či Kupovanie manželskej postele. Je toho na mraky.
Čo sa Terryho Gilliama týka, okrem Brazil, Kráľa Rybára a 12 opíc je podľa mňa skveý film i Strach a hnus v Las Vegas, Depp + Del Toro excelujú a výtvarne je to ako vždy pecka. Čo mi pripomína, "Výborně, paní Šlemová, získala ste dnešní prémiovou cenu, pecku do hlavy!"
mrtvak 08-10-2009 12:58:41
Monty pythons tazili z momentu prekvapenia. Napriklad ked som videl prvykrat Holy grail, tak som sa valal od smiechu, doslova. Na nejake tretie pozretie uz som sa velmi nenasmial. Co samozrejme nic nemeni u mna na fakte, ze pythonovci su v mojej top 10-ke komikov.
fidelovi
rado ondřejíček 07-10-2009 23:47:52
pardon, opravené. vďaka.
o s menej
fidel gastro 07-10-2009 23:46:08
Rolling Stones mali koncom 70. rokov časopis?
zanardi 07-10-2009 20:37:48
No a prečo len jeden Kristus? :)
rado
figuurka 07-10-2009 14:41:26
no vidis a podla mna je kral rybar horsi film nez tideland a oba dohromady su sice dobre filmy ale inak nyst moc vynimocne :-)
ale ked by hned aj uzname, ze tieto tri su uzasne, stale je to 3:2. nie napr 10:1, co by z neho robilo majstra tesara, co sa utal.
keby len brazil a 12 opíc
rado ondřejíček 07-10-2009 14:21:53
ale Kráľ rybár!
teda aspoň je to môj najobľúbenejší Terryho film.
xorxee
figuurka 07-10-2009 14:03:38
lepsi nez priliv, menej nez brazil. dobry. druhy gilliamov najpodareneji. skvely? tazko. to 12 opic.
figuurka
xorxee 07-10-2009 13:55:02
a co 12 opic?
ruhanie
figuurka 07-10-2009 13:32:06
ale horkyyze! :-)
akurat by som nesuhlasil, ze terry g. sa pri grimoch alebo prilive niecomu nevyhol. dla mna terry natocil iba jeden skvely film. brazil. ten zvysok (a pytonovky do toho neratam) jeho schopnosti filmara ilustruje viac. grimov som nevidel ale priliv nie je zly film a nijak moc dla mna z jeho tvorby nevycnieva (myslim, smerom na dol). gilliam je zaujimavy ale v podstate iba (mierne nad?)priemerny rejzo.
sebanaplnajuce proroctvo
moše 07-10-2009 12:32:02
Rado, ved ty si uplne pomylene vysvetlujes sebanaplnajuce proroctvo - tomu co si napisal by veru sociologovia tazko porozumeli. Thomas (jeho autor) by ta za to iste vidlami zaklal :)
sranda
xorxee 07-10-2009 11:18:19
rano som cestou do prace premyslal, ze by som si zase mohol pozriet pytonov, pridem do prace a clanok o nich.
a velmi dobry. nikdy som nepatral po tom, preco su taki dobri, ale radov pohlad znie rozumne.
u mna vedu musical mice. neviem preco, ale aj po 150-tom pozreti ma to vie pobavit. a pohrebacky skec. niezeby to bolo najorignialnejsie alebo najzaujimavejsie, co vymysleli, ale je to tak pekne lezerne odohrane.
PicoBello 07-10-2009 11:10:11
hiGH fidelity, rado.
inak, pekny clanok, pythonovcov poznam velmi malo, snad sa niekedy dostanem k ich preluskaniu - ked ale tolko dobrych veci ma caka na polici v hrnci - napriklad mlodinow :)
zvlastny typ zurivosti
Gorthaur 07-10-2009 09:53:40
si myslim, ze to co bolo na pociatku tych epizod, bol hlavne tzv. zvlastny typ zurivosti; o co ide - napr. idem spat, vyzleciem tricko a hodim ho cez celu izbu na kreslo. netrafim. clovek, co zvlastny typ zurivosti nepozna, by sa na to tricko bud vykaslal (ved do rana sa mu nic nestane) alebo by vstal, zobral ho a hodil na kreslo zblizka. clovek so zvlastnym typom zurivosti vstane, zoberie tricko a ide zase do postele, odkial ho bude hadzat, az kym ho netrafi na kreslo. analogicky to funguje trebars v situacii, ked nejaky python sedi doma, snazi sa citat knizku, ale v kuse ho vyrusuje nejaka hlasatelka z telky s pisklavym hlasom - takze si predstavuje ako na nu padne tonove zavazie a hned je krasne ticho - toto mu presne pomoze tu chvilku prekonat a pokracuje v citani - tieto predstavy sa neskor objavia v animovanych intermezzach v samotnom Monty Python Flying Circuse. takychto situacii je mrte, napriklad clovek sa ponahla, lebo zaspal na smenu co zacina o siestej, ale niekto poriadkumilovny zamkol vchodove dvere, takze musi vytiahnut kluce z tasky, odomknut, a ked vyskusa otvorit, zisti, ze je zavrete na dva zapady (!!), s cim absolutne neratal, takze zase vytiahne kluce a predstavuje si, ze keby slo zamknut na desat zapadov, prisambohu by na desat zapadov zamkol. alebo ked ho boli hlava jak kona, rozmysla, ze si da rovno 20 painkillerov, aby mal 100% pokoj - samozrejme, ze to neurobi, ale uz len to pomyslenie mu trochu ulavi. Fuhh, som sa nejak rozpisal ;).
Casovac 07-10-2009 09:42:05
Suhlasim s tebou Rado. Urcite Pythoni nemali vsetko skvele, niektore epizody, scenky ma osobne nudia, ale vatsina bola vyborna. To je ako s Beatles, stretlo sa par typkov, ktori boli sami osebe osobnostami, ale spolu tvorili genialnu suhru. Mimochodom, celkom dobry komedialny serial su aj Black Books.
