Mám vyštudovanú politológiu. Tí, ktorí boli pri mojej štátnej skúške, by sa nad sebaistotou tónu tejto vety možno zastavili, ale vy ste tam neboli, tak vedieť nemôžete. Čiže: mám vyštudovanú politológiu, no nikdy v živote som sa jej nevenoval. Ako 21-ročný študent som napísal celkom obstojnú bakalársku prácu o slovenskom extrémizme, publikoval som jeden odborný článok. Pokúsil som sa ešte na danú tému napísať diplomku, trochu som na ňu ale kašľal a komisia mi ju po zásluhe i náležite rozcupovala. Toľko k môjmu odbornému backgroundu.
Je problémom úrovne politicko-vedného výskumu slovenského extrémizmu, že napriek povedanému, tieto moje elaboráty vôbec niekto cituje. V knižniciach slovenských univerzít totiž toho nájdete len málo, čo by ich prevyšovalo. Nie preto, že by boli také dobré, ale preto, že prosto toho veľa napísaného nebolo. A tak sa dejú veci: občas ma nejaký redaktor v Pravde cituje ako politológa (cha!), občas si hodnotenie nejakej strany požičia Dobroslav Trnka do svojho návrhu na jej rozpustenie.
Malá politologická komparácia
Skúsme také malé copy and paste:
Podľa denníka SME odôvodňuje Trnka návrh na rozpustenie Slovenskej ľudovej strany nasledovne:
„Trnka tiež v návrhu upozornil, že Slovenská ľudová strana sa hlási k vojnovému Slovenskému štátu, presadzuje rehabilitáciu Jozefa Tisa a opiera sa o ľudácku tradíciu.
Podľa neho Slovenská ľudová strana bola marginálna strana ľudáckych nostalgikov, urobila však posun k politickému extrémizmu, keď kooptovala špičky Slovenskej pospolitosti na čelné miesta volebnej kandidátky.
Jej program kopíroval a bol inšpirovaný programom rozpustenej Slovenskej pospolitosti – národnej strany. V parlamentných voľbách v roku 2006 bol bývalý vodca Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba volebnou dvojkou SĽS.
Slovenská ľudová strana sa podľa Trnku začala pospolitosti prispôsobovať a tá ju celkom ovládla.“
Na druhú stranu som ja v roku 2006 (!) hodnotil Slovenskú ľudovú stranu takto:
„Slovenská ľudová strana (SĽS) je na slovenskej krajnej pravici trošku zvláštnym prípadom. Z pôvodne umiernenej marginálnej strany ľudáckych nostalgikov, ktorá sa síce čas od času zúčastnila parlamentných či regionálnych volieb, no nikdy nezaznamenala väčší spoločenský ohlas a ťažko ju na základe minimálnej aktivity označiť ako extrémistický subjekt, prekonala v priebehu roka obrovský posun smerom k politickému extrémizmu. Začiatkom roka 2006 kooptovala špičky Slovenskej pospolitosti na čelné miesta svojej volebnej kandidátky a predstavila volebný program, ktorý sa miestami silne inšpiroval, a v niektorých pasážach rovno kopíroval Ľudový program rozpustenej Slovenskej pospolitosti – Národnej strany. Bez toho, aby strana zmenila svojich dlhoročných lídrov, odišla od stolov, pri ktorých mesiace rokovala o spolupráci so Slovenskou národnou stranou či Hnutím za demokratické Slovensko, a rozhodla sa pre spoluprácu s extrémistickou SP.“
Ako sa tu skúma extrémizmus
V čom je podľa mňa problém: ak generálna prokuratúra, teda súčasť bezpečnostného aparátu štátu, ktorý má podľa istého ústavne demokratického konsenzu stavať podľa možnosti sofistikované bariéry proti infiltrácii politického extrémizmu do politického systému, vychádza vo svojich záveroch zo študentskej bakalárskej práce, o niečom to asi vypovedá. Ak je táto práca tri roky stará, už to začína zaváňať prúserom.
Nechcem teoretizovať, pretože sa fakticky tejto téme už dlhšiu dobu nevenujem. No dynamika vývoja na slovenskej krajnej pravici je tak zásadná, že v tejto chvíli sa i niekoľko mesiacov staré práce stávajú často bezcennými. Tak napríklad. Slovenská ľudová strana obmedzila aktívnu spoluprácu so Slovenskou pospolitosťou možno niekedy v roku 2007. Slovenská pospolitosť prešla od roku 2006 niekoľkými kotrmelcami, počas ktorých si volila nové a nové taktiky stretu s demokratickým ústavným štátom. Od marazmu, v ktorom sa plantala v rokoch 2006 a 2007 a kedy ju vo vedúcej pozícii fakticky nahradili všakovaké Národné odpory a Autonómni nacionalisti, cez zblíženie s nimi, až po opätovné naberanie na sile a súčasnej snahe založiť vlastnú politickú stranu, je to jednoducho každý polrok nová stratégia.
Ak chcú páni ako Trnka naozaj bojovať proti extrémizmu, mali by to aspoň sledovať. Prísť dnes s návrhom na rozpustenie SĽS vďaka záverom platným v roku 2006 je úplné odstrihnutie od reality. Alebo možno neschopnosť bojovať proti reálne nebezpečným aktérom, ktorí nespomínajú na Tisa, ale ovládajú ulice.
Atakďalej.
Súvisiace články
|
