|
Začnem netradične, terminologickou odbočkou:
Zdá sa mi, že rozdeľovať z diaľky ľudí na dobrých humanistov a zlých rasistov na základe toho, či používajú označenie „róm“, alebo tradičné, údajne však negatívne nasiaknuté, „cigán“ sa mi zdá nešťastné. Rovnako nešťastné sa mi zdá predpisovať použitie verzie „róm“ v každom oficiálnom prejave, či už to je novinový článok, správy v TV, alebo úradné dokumenty. Len preto, že zavedieme nejaký umelý newspeak, nezbavíme žiadne označenie jeho negatívnych asociácií. Môžeme nútiť novinárov a úradníkov, aby povinne používali výhradne len poetické označenie „deti vetra“, aj tak to bude znamenať presne to isté ako kedysi „cigán“, alebo dnes už aj „róm“. Ešte žiaden problém sa nevyriešil, ani len nezmiernil tým, že sme mu našli iný názov. A deti vetra problém aj majú, aj ním sami sú.
Ako je to zvykom pri všetkých kontroverzných témach, zo všetkého najviac počuť najmä fanatikov na oboch stranách. Umiernený stred ako keby neexistoval a mienkotvorné médiá idú ruka v ruke s bulvárom v tom, že s obľubou túto polarizáciu podporujú. Výsledkom takéhoto stavu je, že keď niekto založí na Facebooku skupinu, ktorej posolstvo opatrne naformuluje tak, aby hovorilo o zlom vplyve pozitívnej diskriminácie, čoskoro sa v diskusii medzi rozumnými príspevkami objavia fanatici posielajúci cigánov do plynu. To vyvolá reakciu iných fanatikov a tí zakrátko zburcujú médiá, všetkých kto sa do skupiny prihlásili označia za rasistov a bombardujú Facebook, aby celú skupinu nadobro zrušil. Pritom v základe to stále bolo len o vyjadrení nesúhlasu s tým, že vybraná skupina obyvateľov je zvýhodňovaná spôsobom, ktorý nie je dostupný väčšine. Zdravý rozum vraví, že ťažko na tom nájsť niečo rasistické. Ale podarilo sa. Zdravý rozum sa v týchto veciach veľmi nepoužíva. Všetku komunikáciu obstarávajú prestrelky medzi oboma mantinelmi.
Obe strany vedia mať svojim spôsobom pravdu. Zákon je prikrátky na drobnú kriminalitu v najkritickejších oblastiach a to robí lákavými riešenia všelijakých kotlebovcov. Rozpočet bežnej rodiny, ktorej to občas len tak tak vychádza od výplaty k výplate je dosť napätý na to, aby ich správy o nových bytovkách stavaných v okolí osád nechávali chladnými. Niekto dostáva zadarmo niečo, kvôli čomu ja musím tvrdo makať a ešte si to ani neváži. Na túžbu po nejakom rýchlom radikálnom riešení viac netreba.
Naproti tomu, narodiť sa v takej osade, je bez debaty hendikep, aký sa ťažko prekonáva a ja osobne poznám pár prípadov ľudí, ktorým sa to podarilo aj vďaka tej pozitívne diskriminujúcej pomoci zvonka. Pre objektivitu, videl som aj kopu grantových a európskych peňazí minutých spôsobom, ktorý veci len zhoršíl.
Je mi jasné, že tak ako nie je riešením nejaká ozbrojená domobrana v tmavomodrých košeliach, tak je mimo aj naivný Tom Nicholson a jemu podobní, čo sa pri najmenšej zámienke poponáhľajú s tým, aby odniekiaľ z tepla väčšinu Slovákov označili za rasistov. Rozumiem dôvodom prečo niekto kompetentný, v rámci prevencie šírenia chorôb spôsobených zlou hygienou, alebo z obavy pred sociálnymi nepokojmi nakoniec nechá do zanedbanej osady zaviesť zadarmo vodovod, znova vybuduje aspoň nejaké unimobunky, aj keď predchádzajúce boli veľmi rýchlo vybývané, alebo neupraví sociálne zákony tak, aby znemožňovali živiť sa rodením detí bez ich patričnej výchovy a neskoršieho vzdelávania. Rovnako dobre rozumiem tým, ktorí všetky tieto opatrenia platia svojimi daňami a pri každom jednom vstupe z nejakej osady, čo uvidia v správach na Markíze, sa naštvú na jej beznádejne nenapraviteľných obyvateľov.
Ale popri tom všetkom, netuším čo by bolo najsprávnejšie a veci najprospešnejšie. Takže keď sa v krčme strhne debata na cigánsku tému, nič nevravím, radšej len počúvam. A aj keď od krčmovej debaty sa riešenia neočakávajú, nedávno som jedno narazil. Paradoxne, nebolo to nikde v Bratislave, ale v pravej dedinskej krčme na Spiši.
Problém ako taký to síce nevyrieši, ale myslím že je to dobrý spôsob ako sa zmieriť s tým, že ak sa považujeme za väčšinu, ktorá na rozdiel od cigánov má prostriedky aj moc vo svojich rukách, musíme to riešenie nájsť v prvom rade my, možno aj za cenu ústupkov, aké by sme sami sebe z princípu nerobili.
Jeden z chlapov v tej krčme, keď už bola debata viac hlučná ako konštruktívna, sa na chvíľu zamyslel a položil sebe aj okoliu rečnícku otázku:
„Pcháme do nich peniaze, nemusia nič robiť, kradnú nám zemiaky, robia veci za ktoré by mňa už dávno zavreli, škeria sa ti do ksichtu, ale ktorý z vás, ak by aj mohol toto všetko, čo môžu oni, by si to chcel s nimi vymeniť?“
Predstavte si v dedinskej krčme na, kde poldeci stojí hlboko pod jedno euro, ticho pred záverečnou. Až po pár sekundách sme sa začali baviť ďalej. Ale to už bolo tuším o tom, prečo sa reprezentačné zápasy vo futbale hrávajú len v Bratislave.
Súvisiace články
|
