Nadpis tohto článku som bohužiaľ nevymyslel ja (zmohol som sa v tejto disciplíne len na „Rafael, rafaj!“, sťaby ekvivalent „Dunčo, trhaj!“). Jebal pes SNS som videl na transparente na fotografii z demonštrácie proti vlasteneckému zákonu pred palácom toho chrapľavého egreša, čo ho z vôle mentálne zaostalej časti tohto národa máme za prezidenta.
Mrzí ma to, lebo tá veta dokonale vyjadruje všetko, čo som chcel za posledné týždne na tému SNS povedať ja sám a teda mi v celej jej jednoduchosti a literárnej elegantnosti mala napadnúť. Nejde len o to, že je tak nádherne a priamočiaro vulgárna, ako Malíkovej vypelichané boa, čo mala v stredu večer v diskusii na TA3 sťaby doplnok k účesu v štýle Piny Fantozziovej a že tá vulgárnosť presne vystihuje nulovú mieru úcty a rešpektu s akou treba k čelným predstaviteľom ale i radovým anonymným sympatizantom SNS pristupovať v každodennom živote. V prvom rade ide o jej obsah, o to že jednoznačne vraví:
"Priatelia, sme tu všetko inteligentní ľudia a sme pre túto spoločnosť oveľa dôležitejší ako nejaká banda podradných bĺch, čo sa snaží kašľať napriek očividnej absencii pľúc a teda nám z našej pozície neprislúcha sa vôbec znižovať ku komunikácii s nimi, alebo čo i len uvažovaním nad ich prízemnou blatistou realitou. Máme trpezlivo počkať do volieb a oni sa stratia, ako tie hromy v onom aktuálne veľmi populárnom šlágri s tematikou krátkodobej hydrometeorologickej predpovede pre oblasť Popradu, Tatier a okolia."
Toto všetko geniálne zhrnuté do Jebal pes SNS a nazerané mysľou obyčajného študenta, človeka z ľudu, ktorému je už dávno jasné, že kuriozity tohto formátu patria do putovných obludárií, poťažmo časopisu Bosorka, ale slušní ľudia im pozornosť jednoducho nevenujú, pretože vedia, že o nič iné, ako o tú pozornosť im nejde. Toto je bohužiaľ v príkrom rozpore s tým, že SNS sú plné média nielen v súčasnosti, ale boli ich plné médiá vždy, ešte aj vtedy, keď boli v opozícii a reálne svojimi činmi nevedeli ovplyvniť ani zakrútenie strusky odpadajúcej od hlavy sústruhu vo výrobnej hale C v ZŤS Detva, tretieho v štvrtom rade, počítané od dverí vedúcich do bufetu.
Bohužiaľ, v spoločnosti kde jediným meradlom úspechu médií je čítanosť a sledovanosť, je o zvlášť zhovadilé kuriozity záujem. SNS na čele so Slotom je už mnoho rokov politickým ekvivalentom Hviezdnej roty a taký Jožko Džiga Džiga Suchý by vedel porozprávať, čo je to, keď sa o vás novinári všetkých razení idú potrhať. Nič nevie tak dobre ozvláštniť nezáživnú televíznu diskusiu, ako to že v nej máte samosanasierajúcu pani v rokoch, hlúpučkú jak čerstvo vyliahnutý poník, ktorá v druhej vete určite začne nadávať na Maďarov, alebo opozíciu, alebo kohokoľvek iného, využijúc pritom široký diapazón slovnej zásoby hodný zaslúžilej šľapky od Slovnaftu. Ľudská zvedavosť a túžba spoznávať hranice, kam až sú iní ľudia ochotní zájsť v rámci ponižovania samých seba je takmer nekonečná. A tak diváci neprepnú, a kliknú aj na internetové videá k téme, ba čo viac prepošlú kamarátom a potom jedno s druhým, nakoniec tu máme situáciu, keď redakcie posielajú do parlamentu svojich ľudí, nie aby analyzovali zákony na pretrase dňa, ale aby s kamerami a mikrofónmi v pohotovosti po chodbách naháňali nadrbaného Slotu a urobili sériu článkov z každej jednej vety, čo zo seba, zatnutými zubami zadržiavajúc tresku, dostane.
Niekedy, vo zvlášť absurdných prípadoch, mám pocit že esenesesáci sa takto správajú premyslene, že doma Slota číta Bhagavadgitu, ale len čo zavetrí kameru, profesionálne nahodí svoje druhé ja, odrapoce si nacvičené dissy a potom sa s pohárom oranžády v ruke vráti nazad k príhodám stovky synov slepého kráľa Dhrtaráštru. Novinári sa potešia, cestou do redakcie sa zastavia v Jednote, nakúpia maslá, švacnú si ich na hlavu a najbližšie dni dookola kreujú články, reportáže a ankety inšpirované týmto jediným stretnutím. SNS, len preto že médiám vďačne dajú toľko primitivizmu, koľko treba na zvýšenie ratingov sledovanosti a nákladu, má pokrytie o akom sa iným podobne obskúrnym politickým subjektom ani len nesníva. Je vcelku zrejmé, kým sa inšpiroval Rytmus, keď sondoval, ako preraziť.
Jebal pes SNS by sa malo stať mantrou nielen vtipných študentov, ale v prvom rade mienkotvorných médií, aby konečne pochopili, že aké monštrum tu už dosť dlho vytvárajú a ako si ho hýčkajú vo svetlách reflektorov. SNS si jednoducho stačí nevšímať – to je celé tajomstvo, milí moji synovci. Najskôr budú stupňovať a keď stále nič, roztrhne ich od jedu, čo si teda zaslúži jeden menší stĺpček, ako peknú bodku za niekým, kto sa rozhodol, že nám spraví toľko hanby, koľko pozornosti mu doprajeme.
Kým sa tak jedného krásneho dňa nestane, parafrázujuc klasika z demoštrácie, jebať na nich. Ale treba to naozaj doôsledne.
Súvisiace články
|
