Jedna zo zradných vecí na internete je napríklad aj to, že na ňom môžete nájsť fotografiu členky svojej rodiny s Mariánom Kotlebom a poznámkou, že im to spolu sekne. The million dollar question v tomto prípade znie, či je dotyčná osoba rasistom v tom zmysle, že nenávidí iné etniká a odpoveď znie nie, ona iba vyrastala v Rudňanoch. Pravdepodobne nemá rada zlodejov a že sú všetci jedného etnika, to je iba náhoda. Ak ste totižto v Rudňanoch niekedy boli, viete, o čom je reč. Ak ste neboli, ani nechoďte, nemáte prečo. V Rudňanoch totiž nič nie je. Boli bane, kedysi to dokonca bolo takmer aj mesto, teraz ostala len rómska komunita žijúca v zúfalých podmienkach svoje zúfalé životy. Na Spiši nič výnimočné. Toluén, incest, kriminalita a špina. Tiež na Spiši nič výnimočné.
V tomto vyrastáte, s týmto ste denno-denne konfrontovaní, potom vám do dediny naklusá Marián Kotleba aj s pobočníkmi, povie, že to všetko dá do poriadku a to by bol v tom čert, aby ste sa spolu neodfotili. Ja sa jej nečudujem. Nesúhlasím, ale nečudujem sa jej.
Iste, Pospolitosť je iba dôsledkom niečoho širšieho, zložitejšieho a najmä neriešeného, lenže ak to riešiť nebudeme (a to nebudeme), mladé dievčatká, ktoré by mali robiť hocičo iné, sa nám budú fotiť s náckami. Pravicovými extrémistami, ultranacionalistami, fašounmi, je jedno, ako ich nazveme, podstata nebude iná len preto, že sa im darí príliš otvorene neheilovať a aj to nie vždy. Pospolitosť je spolok bláznov, to bez debaty, lenže to ju z politického spektra nediskvalifikuje, naopak, zatraktívňuje ju to, najmä ak má naporúdzi riešenie na akútny problém. Nebyť problému, Pospolitosť by existovala, ale mala by o jednu významnú agendu menej, bojovala by proti niekomu, to je celkom jasné, veď v tom je jej podstata, ale nemala by žiadnu pridanú hodnotu. Teraz ju má.
Má ju, a to nie je všetko, ona sa stala legitímnou silou, s ktorou treba rátať, aha, pozrite sa na sobotňajšiu Bratislavu a transparent, na ktorom strana číslo 14 na počkanie vyrieši vaše problémy. Cigánov, teplošov a že sa to týmto nekončí, to všetci veľmi dobre vieme, veď neexistuje dôvod, prečo by Pospolitosť mala prekročiť tieň svojich ideových otcov. Mám v hlave dlhodobý scenár vývoja Slovenska a ten scenár nie je dobrý, pretože v horizonte (pár) desiatok rokov je v ňom napísaná občianska vojna. Rozdáme si to s Cigánmi, na férovku, lebo ich budeme mať po krk, teda nie všetci, len niektorí, ale práve vtedy bude Pospolitosť v prvej línii, na toto predsa čakali. Väčšina bude protestovať a nesúhlasiť, ale tak celkovo bude ticho. A možno ani nie, možno bude tú Pospolitosť podporovať. Nech je ako chce, ich popularita bude stúpať, lebo radikálne riešenia znejú dobre a bezbolestne, ak bolia niekoho iného a nie vás. S týmto sa budeme musieť vysporiadať, my ako spoločnosť, rád by som povedal, že to zvládneme, ale v skutočnosti neexistuje dôvod, prečo by som si to mal myslieť. Bude vojna a teraz si povieme o tom, že sa už zmráka.
V kontexte Gay Pride sú zaujímavé úplne iné dve veci ako samotný (akokoľvek hnusný) útok plešiek. Bod prvý, zrušenie sprievodu, lebo polícia nedokázala zabezpečiť jeho bezpečný priebeh a ja mám pocit, že si zase niekto neurobil svoju prácu, alebo ju vedome odflákol. Ono totižto na to, aby vám bolo jasné, že náckovia si túto príležitosť ujsť nenechajú, vám stačil celkom normálny zdravý rozum. Ak aj nie, nájdenie na internete informácie, že sa niečo chystá, by priemernému amatérovi (mne) zabralo zhruba päť minút. Polícia takúto informáciu nezískala, alebo aspoň nie včas a tak poďho, šup granátik do teploša, aké prekvapenie. A niekde v pozadí sa na povrch tlačí myšlienka, hnusná, ale vieme, kde žijeme, a tá myšlienka sa pýta a čo ak to presne takto niekomu vyhovovalo? Že má priemerný člen zásahovky, priemerný minister vnútra Róbert Kaliňák a priemerná slovenská sociálnodemokratická vláda mentálne bližšie k náckom ako ku gayom, je bez debaty, tak im len ukázala, tým teplošom, nech moc nevyskakujú a urobila to rafinovane, lebo vlastne len nekonala a bolo dokonané.
Bod druhý, opozícia, inokedy sa so zúrivosťou Tomanovej psa vrhajúca na Kaliňáka, mlčí. Trochu pokritizuje, lebo celkom prejsť to nemôže nechať, ale je tri týždne pred voľbami, po tomto by mali doslova skočiť. A aj by skočili, nebyť toho, že na strane poškodených sú homosexuáli, každý imagemaker si trikrát zváži, či chce, aby mu Slota na druhý deň vykrikoval, že obhajuje teplošov. Obhajoba gayov vám percentá nenaženie, tak sa mlčí. Aj o tom je Slovensko.
A teraz si pripomeňme tú občiansku vojnu. Náckovia napadli Cigánov, lenže Cigáni nikoho nezaujímajú, napadli homosexuálov, tentokrát verejne a s neskrývanou politickou agendou, lenže neklamme si, po gayoch sa tiež nejdeme potrhať. Na koncertoch roky mlátia punkáčov, lenže punkáči tiež smrdia, somrujú a nikoho nezaujímajú. To všetko sú komunity na okraji spoločnosti, tá spoločnosť si ich nevšíma a nevšíma si ani násilie voči nim. Toto je pracovná metóda overená vekmi a diktatúrami, zo spoločnosti sa vždy dá podľa ľubovoľného kľúča oddeliť nejaká jej časť a vyhlásiť ju potom za nepriateľa nie je o nič zložitejšie. Za síce nesúhlasu, ale tichého, väčšiny, až kým sa raz nezobudíme do vojnového rána. Solidarita s gaymi je nutná aj pre tých, ktorí nesúhlasia, pretože na druhej strane barikády sa výstražne dvíhajú pravice. Možnosti sa zredukovali na presne dve a na tejto lodi sme všetci spolu.
Na tej lodi sme spolu, ale to, že nás je väčšina, ešte neznamená víťazstvo. Chýba nám agresivita, oni ju majú, navyše niektorí určite prebehnú na druhú stranu a na konci prehráme. Na Urpíne, tam, kde je teraz transparent propagujúci Naše Slovensko, zaveje banner zabi Cigána, zachráň národ, v zátvorke keď sa rúbe les, lietajú triesky. Chcel by som si myslieť niečo iné, ale pri nemeniacich sa vstupných údajoch výsledok iný byť nemôže, dôkazom je napríklad aj fotka náhodou pohodená na Facebooku. Rastie nám generácia, ktorá nenávidí Cigánov. Oni prekričia nás pacifistických, oni budú kotlebovcom prikyvovať. Ešte sa len stmieva, ale noc pre Slovensko sa blíži.
Súvisiace články
|
