Slovenskí novinári vyslaní do Južnej Afriky prežívajú najšťastnejšie obdobie svojich dynamicky sa rozvíjajúcich kariér. Naši futbalisti hrajú horšie ako naši futbalisti a čo je v tom najhoršom najlepšie, tréner im, piatej či koľkátej to veľmoci, vynadal do vyjebaných buzerantov. Totálny sólokapor, tešia sa vyslaní zástupcovia médií, oči a uši miliónov pozorných slovenských čitateľov a divákov. Majú udalosť týždňa, to by snáď museli Judíniovú pristihnúť v Univerzitnej knižnici, aby sa Weiss nepredral na titulnú stranu.
A on sa veru predral, veď kvôli čomu inému by miestne médiá do Afriky svojich kovaných zástupcov vysielali, ak nie kvôli trénerovi odfrkujúcemu na tlačovke. Vzhľadom k znalostiam odrážajúcim sa v ich článkoch a reportážach, preto že sa rozumejú do futbalu, alebo že vedia výborne písať ich tam nikto poslať nemohol. Pre svoje futbalové vedomosti chodí na podobné podujatia Arséne Wenger a nie pisálkovia, ktorým je jedno či píšu o vymyslenom bratislavskom škrtičovi, ohrozenej úrode paradajok, alebo práve o futbale. Teraz keď konečne zaznelo niečo čomu aj oni rozumejú, môžu začať robiť svoju prácu – pohoršovať sa v mene svojich aristokratických predplatiteľov, ktorí nie len že majú všetci do jedného nervy zo železa, ale ešte aj vyberaným slovníkom a príkladnými mravmi vzorne reprezentujú svoju krajinu, všade kam sa s Evitou Urbaníkovou pod pazuchou a bravčovou Májkou v batohu pohnú.
Tréner, dovoľte mi oznámiť vám, že uprostred moralizujúceho Slovenska, oslavujúceho víťazstvo svojej celonárodnej skepsy a neprajnosti, ešte obonusené vašimi stratenými nervami, je minimálne jeden človek, ktorý vám napriek všetkému rozumie a chápe vás. Niežeby sme sa poznali, alebo že by som hral futbal na takej úrovni, aby sa ma nejaký škrabák vypytoval, prečo a kde som spravil chybu, ale kedysi som sa profesionálne venoval písaniu publicistiky, čo je, rovnako ako futbal, činnosť, ktorej kvalitu si ochotne trúfa posúdiť každý, kto prejde okolo. Verte tomu, že toľko čo tu máme reprezentačných trénerov tu máme aj odborníkov na iné okrajové činnosti, napríklad na to písanie.
Pamätám si to ako dnes, minimálne trikrát som si povedal, že už pre tých nevďačných zmrdov v živote nič nenapíšem a aspoň dvakrát toľko som v nejakom fóre, aj škaredšie ako vy, vynadal všetkým tým sprostým čitateľským hyenám za ich nechápavé, podceňovačné, rýpavé komentáre a vždy som si za to od tých zákerných provokatérov užil rovnakého posmechu, ako sa teraz pritrafilo vám. Pointa je samozrejme v tom, že ja aj vy sme presvedčení, že sme do svojej práce dali všetko a teda, ak ju má niekto relevantne posúdiť, sme to opäť len my dvaja, poprípade niekto, koho my sami uznávame v tej činnosti ako autoritu, ale rozhodne nikto z laickej verejnosti, čo je pochopiteľne len eufemizmus pre to hlúpučké manipulovateľné stádo, ktorému nemalo byť nikdy dovolené vymaniť sa zo starého dobrého feudálneho nevoľníctva.
Dobre viem, čo si o novinároch myslíte, nezávisle od toho, či vás práve nekriticky chvália alebo nechvalne kritizujú. Dobre viete, že sú to len takí príštipkári, bez vedomostí, skúseností a bez názoru. Nespomínate si na žiadneho slovenského novinára, ktorý by bol aspoň takým pojmom ako Hamšík alebo váš syn a nespomínate si preto, pretože takých novinárov jednoducho nemáme a ak by ste niekedy spoznali pomery v slovenských redakciách, poprípade na fakultách žurnalistiky, aj by ste presne vedeli prečo. Za povestné ficovské gule ich drží vetchá priazeň ten najsprostatejšej Slovače, pretože to sú presne tí, čo si kupujú bulvár, poprípade ho pozerajú v televízii. Je vám jasné, že hociktorý futbalista z vášho mužstva, áno hociktorý, ešte aj Kozák, dokázal vo futbale viac, ako ľubovoľný z tých dementov s diktafónmi kedy dokáže aspoň v tej podpriemernej novinárčine. Je vám fuk čo si o vás práve myslia, podstatné je že vo vašich očiach to nie sú relevantní partneri do debaty a nikto nemá menšie právo siahať vám do trénerského svedomia ako oni. Máte stopercentnú pravdu a ja veľmi dobre rozumiem špirále, po ktorej sa pri kontakte s nimi vytáčate.
Ale svet nie je spravodlivý a vám neostáva nič iné, len sa naučiť pohŕdať hentakým póvlom potichu a v intimite vlastného domova. Nemôžete sa jednoducho uvoľniť a byť na svetovom šampionáte hulvátom ako by ste mohli byť doma, pretože to čo je v corgoňlige štandard, jednoducho na pomery svetovej diplomacie nestačí. To, že ide o futbal, nie je na tejto úrovni ospravedlnením, fazóna musí byť. Kým sa vaši zverenci nenaučia hrať tak, že hocikedy vyzametajú s Paraguajom, vy sa musíte naučiť byť po zápasoch lepším človekom, ako v skutočnosti možno ste. Taká je realita.
Alebo môžete zvoliť moje riešenie, prestať sa zaoberať reprezentáciou a postaviť si svoje vlastné futbalové mužstvo, ukryté pred svetom, kde vám bude futbal radosťou, kde vám budú môcť byť všetci novinári ukradnutí a tí čo sa prídu na jeho hru pozrieť sa budú môcť baviť alebo slobodne odísť. Ale inak si myslím, že je celkom slušná šanca zlomiť vo štvrtok väz tým simulantským mantákom z Talianska, učiniť spravodlivosti zadosť a poslať ich tam kam patria, presne ako Mexičania a Južná Afrika poslali Francúzov. Potom sa budú všetci tí vyjebaní buzeranti s vami chcieť odfotiť, aby mali spomienku, že kedysi mohli byť v jednej miestnosti s človekom, ktorý ich dokázal tak presne pomenovať a ohodnotiť ich prínos pre slovenský futbal. A keď nie, tak platia dva predchádzajúce odstavce.
Súvisiace články
|
