|
Mariam som spoznal vo Varšave. Po niekoľkých týždňoch pobytu v meste mi
moje ego úplne zatemnilo myseľ a rozhodol som sa, že môj súčasný kurz
polštiny mi nestačí a že som hodný inej, lepšej skupiny, v ktorej sa
moja schopnosť porozumieť slovanským jazykom rozvinie vo väčšej miere. Prišiel
som vtedy za našim učiteľom a ten ma vďaka svojej láske k Hrabalovi,
českému pivu a vepřu knedlu zelu do skupiny prijal. Kedysi študoval
v Prahe a mať v kurze Slováka z brnianskej univerzity bolo
preňho pravdepodobne zaujímavé. Asi i bolo, najmä vo chvíľach, kedy ma
nútil vyslovovať s excelentným varšavským prízvukom slovné spojenia, ktoré
v češtine a slovenčine znamenajú neskutočné prasačiny. Ale o tom
inokedy.
Moja nová skupina bola charakteristická tým, že takmer všetci hovorili
rusky. Spolužiaci pochádzali najmä zo Strednej Ázie, Uzbekistanu, Tadžikistanu
a Gruzínska, ale bola tam i Ruska a Ukrajinka. Mariam
z nich zo všetkých vynikala úžasnou charizmou. Vedela perfektne anglicky, slabo
poľsky a mala skvelý zmysel pre humor. Náš učiteľ sa do nej čas od času
obracal otcovským zamknij się już, ale mal ju rád ako všetci. Netuším, odkiaľ sa v nej
bralo toľkej dobrej nálady, asi to mala jednoducho v krvi.
Odvtedy, čo som sa vrátil z Poľska, sme si často nepísali. Väčšinou frázy,
konečne, tak to chodí. Ľudia sú fajn, zajtra budú iní. Pár odkazov na
facebooku, možno sa uvidíme.
Ako veľmi sme už inde, mi došlo minulý týždeň. Slovensko je od Gruzínska v
skutočnosti príšerne ďaleko. Ešte pred pár dňami Mariam riešila, že sa spálila
na slnku.
Od piatka jej mesto bombardujú Rusi.
{mosgoogle right}
Nechať sa vyprovokovať k vpádu do Južného Osetska bola neuveriteľná hlúposť
gruzínskej vlády. Krajina, menšia ako Slovensko, nemôže vyhrať nerovný boj,
ktorý už roky proti nej vedú Mierotvorcovia. Permanentné ekonomické a
energetické blokády, obmedzenia importu, podpora separatistických útokov a
faktická okupácia odštiepeneckých oblastí im nikdy nemohli stačiť. Čakali na
chybu, ktorá prišla. A boli na ňu dobre pripravení. Schopnosť skoordinovať
inváziu stoviek tankov a tisícok vojakov v priebehu dvoch dní môže znamenať dve
veci: že sú Mierotvorcovia tými najrýchlejšími bytosťami na svete, alebo že
boli dobre pripravení.
Tik-tak tik-tak. Časomiera končí. A alebo B?
Čítať si novinky priamo z prvej ruky je v týchto chvíľach čosi mrazivé.
Mierotvorcovia bombardujú celú krajinu. Blokujú pobrežie, odmietajú prímerie a
útočia ďalej. Dnes prekročili hranice Južného Osetska a obsadzujú Sanaki a
Gori. Od Tbilisi ich delí 50 kilometrov.
Moja skupina polštiny bola charakteristická tým, že takmer všetci hovorili
po rusky. Rozumeli si dovtedy, kým ich nerozdelila politika. Keď na summite
NATO v Bukurešti predposratosť európskych elít zamedzila prijatiu Gruzínska do
aliancie, Mariam sa hnevala. Už vtedy som si myslel, že právom - dnes som si
istý.
Myslím, že jeden z článkov NATO hovorí, že napadnutie jedného člena
aliancie znamená napadnutie všetkých. Hmm.
Dnes je v tom Gruzínsko samo.
To, čo sa pred pár dňami stalo v Južnom Osetsku, bolo od Gruzínska
krátkozraké a hlúpe. To, čo sa dnes deje v celej krajine, je však od
Mierotvorcov vypočítané a premyslené. Svet nie je čiernobiely, ale v dejinách
existujú situácie, kedy sa musíte postaviť na jednu, alebo druhú stranu. My si
dnes máme jedinečnú šancu vybrať medzi Západom a Východom. Pobaltie, Poľsko, aj
Česká republika, sa postavili na Západ. Nemám najmenších pochýb o tom, že by
sme tak mali urobiť aj my - tak ako nemám pochýb, že tak vďaka našej
nacionalisticko-socialistickej bábkovej junte nikdy neurobíme. August 1968 bol
totiž tak strašne dávno.
Napriek tomu za seba hovorím, že podporujem Gruzínsko v jeho boji proti
okupácii.
|
