|
Michaela Phelpsa poznajú všetci (brať s rezervou, nieže začnete do fóra písať, že vy ho nepoznáte). Dokonalá hračka prírody, už na prvý pohľad kombinácia človeka, žraloka, banského rýpadla a spolužiakovho brata prezývaného „Plachta". Vylejte niekam trocha vody a kým idete po vecheť, on v tom zapláva svetový rekord. Prototyp superšportovca. V čase keď druhý v poradí dohmatáva do cieľa, Phelps je už suchý, vlasy vyfénované, uši vyčistené tyčinkou. Absolútny fenomén a legenda, Chuck Norris medzi športovcami. Olympijské medaile mu balia rovno v balíčkoch po desiatich a na stupňoch víťazoch trávi viac času ako väčšina bežných ľudí v práci. Michaela Phelpsa bezhranične obdivuje celý svet, teda až na pár ľudí, ktorých musí neskutočne srať.
Predstavte si, že sa narodíte v Maďarsku a voláte sa Lászlo Cseh, čo je teda dosť nešťastné meno ešte aj na Maďara. Frustráciu sa snažíte prekonať živým záujmom o šport. Máte predpoklady na plávanie a tak plávate. Trénujete každý jeden boží deň, od detstva furt v bazéne, kožtičky na prstoch dávno zošúverené, ale vy sa ešte furt čľapkáte od jedného okraja k druhému a potom zasa nazad, jak taký nadrogovaný lachtan. Ukáže sa, že vám to plávanie ide. Preto ním strávite celú pubertu a dospievanie. Vašim jediným kamarátom je despotický tréner, a aj keď priebežne stretávate veľa žien v plavkách, od pása nahor všetky vyzerajú ako dopravná značka „daj prednosť v jazde", alebo aspoň majú non-stop zakvačený štipec na nose. Skrátka, príšerný život, ale vy sa nevzdávate, pretože jedného dňa chcete vyhrať Olympiádu. Presne to isté si poviete vždy keď začínate pochybovať, napríklad keď každý rok nájdete pod stromčekom froté uterák a gumenú kúpaciu čapicu. S príchodom prvého ochlpenia začínate vyhrávať okresné prebory, neskôr pokoríte celú župu a v čase keď sa už musíte pred každým pretekom oholiť do hydrodynamického hladka, ste najlepší v celej svojej rodnej krajine. Sen, pre ktorý ste to všetko robili, sa začína plniť. Z Majstrovstiev Európy sa vraciate v pozícii najväčšieho maďarského importéra farebných kovov a pred Olympiádou zdvojnásobíte tréningové dávky. Pricestujete do Pekingu, šupsnete do plaviek, postavíte sa na štart, z rozplavby postúpite do semifinále, zo semifinále do finále a tam ho stretnete. Stojí pri štartovacej kocke a rukami, čo by poskytli dostatočný vztlak aj trojpodlažnému Boeingu čechrá hrivy divákov sediacich v najvyššom rade hľadiska. A vtedy pochopíte, že ste sa zle narodili. Z troch finálových pokusov skončíte trikrát druhý a po návrate vynadáte rodičom, prečo vás nemohli splodiť o desať rokov neskôr. Lenže nič vám to nepomôže. Kto to mohol tušiť, že zrovna vám to vyjde na Phelpsa? „Isten verné már meg azt a Phelps gyereket!" * zabohujete si, ale uľaví sa vám len chvíľku.
Sen o Olympijskom zlate by bol reálnejší, keby ste sa vykašľali na plávanie a absolvovali rekvalifikačný kurz na nejakú inú disciplínu. Najlepšie na takú, kde sa v štartovnom poli nemotajú produkty utajených laboratórií génového inžinierstva. A aby toto všetko platilo, nemusíte byť len nešťastný Lászlo Cseh. Môžete sa vcítiť do kože ľubovoľného plavca zo svetovej extratriedy, ktorému Michael Phelps dáva jasne najavo, že všetky obete, odriekanie, zničené kĺby a premárnené detstvo boli úplne zbytočné. Musí to byť strašné prekliatie osudu, keď je celá jedna generácia plavcov odsúdená na napínavé súboje o druhé miesto. Možno by na to mohla Plavecká federácia a MOV nejako reagovať. Napríklad pridať nové disciplíny: „200 metrov polohové preteky bez Phelpsa" a „400 metrov motýlik bez Phelpsa". A tak ako teraz v televíznom prenose ponad plavcov beží čiara ukazujúca svetový rekord, bežala by tam ešte tri metre pred ňou čiara ukazujúca, ako by to zaplával Phelps, keby nešťastnou náhodou neostal zakaždým vymknutý v šatni. Ak by sa mu predsa len zažiadalo spoločného pobytu v bazéne s ostatnými pretekármi, mohli by ho používať rovnako, ako sa používa figurína zajaca na pretekoch afghánskych chrtov. Phelps týmto spôsobom v podstate funguje už od Olympiády v Aténach, ale aspoň by neoberal ostatných o zlaté medaile, však on ich už ani nemá kam dávať. Ešte by sa mu mohlo aj horšie stať. Napríklad sa všetci ostatní dohodnú a po výstrele štartéra ostanú namieste, však nech si ten šialenec pláva, keď ho to tak baví. Možno teraz, keď už je najlepším olympionikom všetkých čias sa Phelps na to celé zo súcitu s kolegami vykašle aj sám. Bolo by to od neho pekné gesto, lebo aj tak ho nič lepšie už nečaká. Už nemôže vyhrávať, môže už len splniť svoju obvyklú normu a stačí že raz zaspí pár minút na štarte, skončí tesne druhý a hneď ho budú všetci vláčiť po médiách. Dosť že ho vláčia už teraz, aby zistili, čo za drôžky to vlastne berie, že sa nedajú odhaliť. Jedného pekného dňa povie dosť, vyzlečie si svoj dokonalý ľudský preoblek a nechá sa trénerom premiestniť nazad do šíreho oceánu, kam spolu so všetkými ostatnými delfínmi patrí. * Vďaka Ferovi za preklad.
Súvisiace články
|
