Nevedko vo svete kryptomien #1: Čarovné slovíčko

Tento príbeh je skutočný. Nielenže sa naozaj stal, on sa naozaj stále deje. Preto je na pokračovanie, priam až priamy prenos, povedal by som. Nič som si nevymyslel, nič neprikrášľujem. Bude to tak až do konca. Jeho trpkosť prípadne iné chuťové atribúty sú zatiaľ absolútne neznáme a kam to celé smeruje zo všetkých najmenej tuším ja. 


Nuž. 

A toto je také to "nuž", po ktorom obvykle nasleduje pársekundová odmlka a vy viete, že ten čo ho vyslovil len pramálo tuší, kde začať. 

Nuž... kryptomeny. 

Asi začnem tým, že nepijem alkohol. 

Čiže nepijem alkohol. A jeden z dôsledkov je, že Silvester je ten deň, keď mám kopu času a žiadne plány na večer. Takže môžem o to viac rozdumovať, čo som za uplynulý rok nedokázal, aj keď som si v nejakej jeho fáze myslel, že dokážem. Silvester by pokojne mohol trvať aj mesiac a stále by som mal nad čím premýšľať. A tak som sa dostal ku kryptomenám, ktoré mi počas roka zišli na um už mnohokrát a vždy som si povedal, že tento rok je ten, keď sa na to pozriem, nech nezaostávam. 

Prvotný impulz v onen silvestrovský večer však neboli priamo kryptomeny, ale NFT. Také tie oné, možno ste už o nich počuli, čo teraz ľuďom umožňujú predávať kreatívne výtvory, ale len virtuálne. Akože niekto dá 65 miliónov dolárov, aby bol považovaný za majiteľa nejakého obrazu, ktorý ale fyzicky nevlastní a je to len nejaký jpeg a úplne každý môže mať ten jpeg zadarmo, ale tento jeden človek, čo si ho vydražil ho má za cenu menšieho Boeingu. A že ho vlastní vie len vďaka tomu, lebo je to zapísané niekde v blockchaine cez nezameniteľný token. Môžete sa ma inak pokojne spýtať, čo predchádzajúca veta znamená po slovensky a ja by som vám na to mohol aj odpovedať, ale na úvod by bolo jedno sakra dlhé "nuž...". Akože dajme tomu, že čo to aj o blockchaine tuším, ale približne toľko, koľko tuším o fotosyntéze. Proste to je a je to komplikované.

Tvorím Cynickú obludu aj Kukučku a napísal som zopár populárnych vtipných článkov, dokonca aj verejne známy tweet mám čerstvo na konte a všetky tie veci by teoreticky mohli byť monetizovateľné ako NFT. Teoreticky je tu veľmi dôležité slovo, aj keď v anglicky hovoriacom svete drobní kreatívni umelci môjho poddruhu už virtuálny predaj svojich výtvorov pár mesiacov prevádzkujú na pomerne masívnej škále. Ak sa pýtate, že čo je to za kravina a prečo by niekto vôbec platil za virtuálne práva k bežne dostupnému obrázku, kusu videa, alebo tweetu, tak sa pýtate spolu so mnou. Lebo ani ja neviem. Všetky vnútorné bullshit detektory mi blikajú, keď si o tom čítam, ale tie sa v minulosti išli utrhnúť, aj keď som sa prvýkrát dozvedel o tom, že ľudia len tak zadarmo píšu blogy, že môže byť úspešné niečo ako Facebook alebo Twitter a pri kope ďalších iných vecí, ktoré sa stali bežnými, napriek tomu, že v čase ich vzniku som ich ja nechápal, poprípade rovno s nimi nesúhlasil. Zvyknutý na svoju omylnosť, pozerám sa aj na NFT a platenie reálnymi peniazmi za virtuálne veci ako na jednu z nových vlastností sveta, ktoré pribudli za ostatné roky a ja netuším prečo vlastne, len vidím, že teraz to tak je. Možno o chvíľu zasa nebude, čo ja viem. Svet sa mení, ja mu nie úplne nerozumiem, ale aktuálne je NFT veľký trend, podaktorí vravia, že priam budúcnosť a niet už cesty späť. Je to už pár mesiacov, čo si o týchto veciach čítam s pocitom, že mi uteká vlak, ktorý by eventuálne nemusel, pretože taký starý, a inertný ešte predsa len nie som. Nemám veľké oči (to sa len tak zdá, bez toho obočia), ale povedal som si, že sa do toho experimentálne pustím, za skúšku nič nedáš, chlapče, neokúňaj sa, veď koľko už len na tom môžeš stratiť, nie?*

Avšak o NFT teraz ešte nejdem písať, pretože k NFT som sa ešte ani len nepriblížil. Už som si chvíľku aj myslel, že som sa a vidina niekoho, kto mi zaplatí za možnosť považovať sa za majiteľa obrázku Cynickej obludy, napríklad toho ktorý Andreja Danka donútil povedať "ľudia otupejevjajú" sa už už zhmotňuje v diaľke na obzore, ale nie. Internet ma ako prvé ubezpečil, že ak chcem čokoľvek s NFT potrebujem najskôr to tie kryptomeny. Aspoň si myslím, že potrebujem. Ako uvidíte, úžasnou vlastnosťou tohto seriálu je, že píšem ako si myslím, že veci sú práve v momente, keď píšem, takže môžete sledovať celú moju duševnú púť týmto záhadným svetom aj s omylmi aj s... no hlavne s omylmi. Jednoducho, nateraz som v tom, že ak chcem vlastné dielo predať ako NFT, potrebujem na to kryptomeny. Prečo na to treba kryptomeny? Prečo to nemožno zobchodovávať za normálne peniaze kryté statočnou prácou nášho porobeného ľudu a špekulatívnymi finančnými derivátmi? Prečo musí byť všetko také domotané? Ani toto neviem. Teda opäť, trocha viem, skôr tuším. Asi ako o tom blockchaine a fotosyntéze, alebo medziľudských vzťahoch. Skrátka, NFT je behať, kryptomeny je chodiť. Se s tim smiř. 

Lenže. O NFT som sa dozvedel len nedávno, ale o existencii kryptomien viem už pár rokov a predsa žiadne nevlastním. Rovnako ako nevlastním žiadne akcie, investičné fondy ani ďalšie iné veci zamerané na ukladanie prebytočných peňazí. Isteže, drobným faktorom je to, že nedisponujem prebytočnými peniazmi, ale trvám na tom, že kus z toho je aj moje vedomé rozhodnutie neponoriť sa do sveta kreatívneho účtovníctva. Kryptomeny sa ku mne dostávajú ako zvodné volania sirén a zároveň varovania z poučných príbehov o ľudskej chamtivosti. Som zvedavý, to nepopieram, ale zároveň som v tomto konzervatívny človek a tak nejak sa mi zdá, že peniaze do života prichádzajú prácou a tak to je správne a dôstojné. Predstava peňazí zadarmo mi intuitívne pripadá hriešna, s obrovským potenciálom vypomstenia sa. Lákavá nepochybne, ale zároveň riskantná. Také akciové trhy sa mi aspoň javia oveľa zrozumiteľnejšie, než kryptomeny. Pri akciách si viem predstaviť, že keď fabrika vyrába čokoládu, jej akcie by mohli ísť nahor, ak ľudia začnú jesť veľa čokolády, nadol pri epidémii paradentózy, poprípade zvýšení cien kakaa a palmového oleja. Pri kryptomenách som Andrej Danko na konferencii právnikov - tie slová naokolo mi znejú povedome, ale význam ma obchádza. 

Čiže dve hlavné otázky triezveho silvestrovského večera sú: "Mám to konečne skúsiť s tými kryptomenami?" a "Keď niekomu vybuchne v rukách petarda, môžete mu povedať, že mu držíte palce?" Odpoveď na tú druhú je áno, vaše palce som našiel u seba na parapete. S tou prvou to je kus zložitejšie.

Jeden vnútorný Ondřejíček hovorí, že kryptomeny sú hazard, poprípade komplikovanejší BMG Invest, bublina a najmä pasca na idiotov s Dunning-Krugerovým syndrómom. Druhý vnútorný Ondřejíček však poukazuje, že zatiaľ to celé pekne rástlo a keby som sa týmto vnútorným monológom zoberal o dva či tri roky skôr, bol by celistvý vonkajší Ondřejíček dnes nepochybne bohatším človekom. Desiatky percent, stovky percent, tisícky percent! Existuje vôbec na zemeguli toľko percent? Napriek medovým kryptomotúzom mám obavy, i keď, isteže, sú to také lákavejšie obavy, lebo ak tomu rozumiem správne, peniaze v kryptomenách sú peniaze mimo štátnych skorumpovsaných jurisdikcií, uložené v systéme postavenom na ideách decentralizácie a zbavovania sa všakovakých archaických závaží, ako sú geografické vymedzenia, lokálne svojrázy práva zaostalých krajiniek a retardujúce nánosy národných identít a patriotizmu. To mi je sympatické. Lenže zároveň sú aj mimo štátnych záruk. To už ma láka menej. Je to tam divočina! Ja mám z divočiny stres. Ale možno je to taká tá divočina zo Strážnej veže, kde mi bengálsky tiger bude pod palmu nosiť kokosové orechy s recyklovateľnými slamkami. Ktohovie! Ja hoviem na gauči a rok 2021 melie z posledného. Mám sa poddať strachu z neznámeho, alebo radšej strachu, že mi niečo dôležité uteká? 

Nevediac ani len, ktorá z mojich úzkostí mi chce menej zle, strávil som takýmto rozvažovaním väčšiu časť večera. Zo všetkého najúprimnejšie som dospel k poznaniu, že v skutočnosti fakt netuším prečo cena Bitcoinu lieta ako jurodivá hore dole, ani čo ju ovplyvňuje. Nebudeme si klamať - netušiť ako niečo funguje nie je úplne ideálny predpoklad vložiť tam peniaze a nádeje. Keď sa urodí málo jabĺk, jablká zdražejú - tam sa chytám. Dražejú bitcoiny, lebo sa neurodilo? Netuším, aj keď terajšie udalosti v Kazachstane ukazujú, že asi aj áno. Alebo, že prečo okrem Bitcoinov existuje kopa iných kryptomien? Tisíce druhov ich sú a rovnako lietajú hore - dole. Konkurujú si, kamarátia sa? V čom sa líšia? Keď si kúpim jedny, just porastú druhé, že? A kto to celé riadi? Vraj nikto! A to ma má akože upokojiť? Nikto to tu neriadi, všetci zomrieme! Potom samozrejme nad tým celým hlavný rébus - čo to vôbec je a prečo to práve je tak, ako to je. Nieže blockchain, PoW, SoS, DAO a DeFi. Po človečsky potrebujem pochopiť, čo sa skrýva v tejto tajomnej čiernej skrinke. Dá sa to vôbec pochopiť? Mám 6 semestrov FEI STU a 6 semestrov filozofie. Bude to stačiť? Prečo som vlastne nedokončil ani jednu vysokú školu? Toľko otázok! 

Napokon, tesne pred polnocou, aby som to stihol ešte v roku 2021 som dospel do stavu mozgoidného zahltenia, z ktorého človeka môže dostať už len čarovné slovíčko.  

A to slovíčko je "Jebať!"

Lenže ktoré jebať? Jedno jebať! si povie pyrotechnik, keď nevie, ktorý drôtik prestrihnúť a netuší ako to vyriešiť, tak to proste celé ohradí a z bezpečnej vzialenosti vyhodí do vzduchu. Iné jebať! je to, ktoré keď si povie ten istý pyrotechnik, v tej istej situácii, tak zavrie oči a niečo už proste prestrihne, však dáko už bude.

Moje jebať! bolo to druhé. Takzvané radostno-ľahkovážne jebať!, myslím že mileniáli namiesto neho hovoria YOLO. 

Čo už, jebať! Idem do toho. S vlastnými peniazmi, presne odmeranými v duchu najzákladnejšieho pravidla platného pri všetkom neznámom, či už ide o záhadnú kryptu, alebo záhadné kryptomeny - nestrkaj tam nič, čo by ti veľmi chýbalo, keby si to odtiaľ už nevytiahol.  A sem si budem zapisovať, ako sa to vyvíja. Keď mi o rok a možno aj oveľa skôr bude ľúto za všetkými tými vecami a zážitkami, čo som si za tie peniaze mohol dopriať, aby som aspoň videl, kde sa to celé domrvilo. Alebo, aby ste to videli vy. Pretože mám tušák, že táto kryptodilema teraz visí vo vzduchu omnoho väčšieho počtu ľudí, než som len ja. Normálne sa budem vzdelávať za jazdy, otvorím tie nanajvýš podozrivo vyzerajúce dvere, spoza ktorých sa ozýva zmes šialeného smiechu a siláckych rečí a vojdem dnu. Vy máte možnosť sa takto z prvého radu učiť na mojich chybách. Čo pochopím, respektíve čo si budem myslieť, že som pochopil, napíšem sem, ešte aj v poradí v akom som to navstrebával. Teraz o tom neviem nič a povzbudzujúce je to, že menej sa už vedieť nedá. Nech to dopadne akokoľvek, časom budem vedieť aspoň niečo. Taký je duch Silvestra, ani na mne nebolo vidno, že som nepil. 

Úspory, rozlúčte sa so svojou oželiteľnou časťou, ty, Google, ty sa otváraj a raď a vy ostatní čumte!

* Ukazuje sa, že už len dostať svoje veci na NFT trhovisko ma môže vyjsť na pár stoviek EUR, takže vlastne môžem stratiť dosť, ale to som vtedy ešte nevedel a keďže som sa do toho ešte furt nepustil, rád o tom napíšem niečo nabudúce. 

Druhý diel seriálu nájdeš tu, rovno môžeš čítať ďalej.