Nevedko vo svete kryptomien #3: Žaľude a bukvice

Nechcem a nebudem predbiehať, ale nedá mi pripomenúť, že aj keď udalosti opisované v tomto texte sa odohrali približne v prvom januárovom týždni, píšem ho o necelé tri týždne neskôr. 

Keď som si vtedy, v tých idylických časoch bezstarostných rozkvitnutých kryptolúk robil poznámky k tomuto článku, zapísal som si, že život s kryptomenami je zábava. Teraz, decentne prefackaný tým, čo január bitcoinu a celému kryptosektoru priniesol, sa mi už ťažšie spomína, čo presne som vtedy mal na mysli, ale ako vravím, nebudem predbiehať. Na bedákanie, plačky a zháňanie oprátok bude dosť priestoru v nasledujúcich dieloch. Zatiaľ som niekde okolo tretieho alebo štvrtého dňa nového roku a zároveň aj mojich skúseností s kryptosvetom. A zdá sa mi, že je to zábava. 

Pretože je to zábava. 

Mrte čísielok, farebné stĺpčeky, krátke aj dlhé čiary, vyfarbené plochy, skratiek toľko, že by ich ani Ivan Mládek nevstrebal a to všetko sa neustále hýbe, mení, preskakuje a všakovako inak ilustruje monštrózny, nezastaviteľny tok rozbujnenej rieky ľudskej kreativity vyjadrenej cez komplikovanú matematiku a následne zasa zjednodušej na povrchovo pozorovateľnú úroveň. V podstate Wall Street doma v spálni, namiesto koksu mätový čaj. Pozerám na to a cítim sa ako ročné dieťa fascinované dianím v automatickej pračke. Tomu, čo sa deje predo mnou rozumiem približne práve toľko, ako ono batoľa rozumie tomu, čo sa deje v otáčajúcom sa bubne za sklom pračky a presne ako ten nevinný tvor, ani ja sa od toho neviem odtrhnúť. Ono sa v tom celom možno pokúša uvidieť svoj obľúbený podbradník a ja zasa svoje obľúbené, pretože moje vlastné, peniaze. Prvé veľké pozitívum, ktoré mi priniesli kryptomeny do života - je to vynikajúca náhrada za neustále refreshovanie sociálnych sietí, od ktorého sa so striedavými úspechmi pokúšam už roky odnaučiť. Pozerať na grafy sa zatiaľ javí byť rozhodne menej toxické, ako pozerať, kto kde akú nasrdzovaciu kravinu zasa napísal na Facebooku.

Ešte lepšie, mám za sebou pár dní intenzívneho vzdelávacieho ponoru do toho celého. Myslím, že začínam tušiť, čo je to ten blockchain, ako sa bitcoin stal bitcoinom a aj prečo neostalo len pri bitcoine, ale vznikli tisícky ďalších kryptomien. Síce s každou novou informáciou sa na mňa vyvalilo milión nových vecí, o ktorých nič netuším a asi ani nikdy tušiť nebudem, ale aj keď sa predo mnou rozlieha čoraz rozsiahlejšia džungľa toho, čo kryptosvet skrýva, už sa ňou začínam presekávať prvou mačetou. Je tupá a hrdzavá, ale furt lepšie s ňou, než si cestu tou monumentálnou, nekonečne pôsobiacou a úzkosť vyvolávajúcou húštinou poznatkov kliesniť cestičku len vlastnou hlavou.

Teraz, v tejto opisovanej chvíli si myslím, že blockchain je vlastne zoznam. Pokojne ma opravte, ak sa mýlim, ale predstavujem si to asi ako les, po ktorom chodia ľudia. Všetci sú v maskách, aby sa nevedelo, kto naozaj sú. Nevedno, či len majú skrátka radi anonymitu, alebo prišli na swingers párty. Podstatné je, že každý ma úplne inú masku, takže sa vedia nejako rozoznávať podľa nich. No a tí ľudia v tom lese normálne žijú a radi by medzi sebou normálne obchodovali, požičiavali si prostriedky, platili si za služby, vymieňali si tovary a tak. Nie je tam úradník, ktorý by to organizoval, notár, ktorý by overoval všetko, čo si dohodnú, bankár, cez ktorého by si posielali peniaze ani vláda, ktorá by garantovala ich hodnotu. Je tam však kopa stromov a v strede lesa kopa žaľuďov v zamknutej truhlici. Takže keď sa dve masky, aj keď si v princípe neveria, lebo nevedia, kto je ten druhý, dohodnú na nejakom obchode, potrebujú svoju zmluvu dáko zvečniť. Aby sa navzájom neoluhali, veď viete akí sú ľudia, zvlášť keď sú anonymní. Vtedy spomedzi okoloidúcich príde jeden náhodný a ich dohodu vyryje nožíkom do kôry stromu. Trvá mu to a dosť sa namaká a ani to nie je veľmi ekologické, lebo strom to bolí, ale keď už to je raz vyryté v strome, ostane to tam veľmi dlho, priam večne, hocikto si môže prečítať na čom sa tí dvaja dohodli a nikto to nemôže zmeniť, lebo keď to raz v tej kôre zaschne a niekto do toho začne ryť znova, bude vidno, že bolo so zápisom babrané. No a ten, čo to tam vyryl príde ku truhlici so žaľuďmi, ukáže že hento som vyryl ja a truhlica, ktorú úplne na začiatku niekto práve na toto naprogramoval a odvtedy sa s ňou nesmie baštrngovať, mu za jeho námahu vydá žaľuď. 

Brilantná metafora, majstre!

Pre ešte väčších Nevedkov, než som ja, troma dňami vzdelávania vydunning-krugerovaný Nevedko:  bitcoiny sú tie žaľude, stromy sú blockchain, vyrývanie do stromu sú v skutočnosti sakra komplikované matematické šifrovacie operácie, nožíky sú výkonné počítače (s ceruzou a papierom si veru bitcoin nevyrátaš), braniu si žaľuďov z truhlice sa u nás hovorí ťaženie a ľudia v maskách sú hocijakí anonymní ľudia po celom svete. Žaľude majú hodnotu pretože je za nimi očividne kus odvedenej práce, ktorá navyše bola aj niekomu užitočná. Mne osobne, odborníci na kryptomeny aj historici a antropológia zaiste prepáčia, ich príbeh ako platidla pripomína historický príbeh vzniku samotných peňazí kdesi vo Fenícii. Ľudia v lese teda začnú žaľude používať presne tak, ako ľudia mimo lesa a bez masiek používajú peniaze, poprípade zlato, ropu a ďalšie vymieňateľné komodity s hodnotou. Každý sa môže zamaskovať, prísť do lesa a následne sa odmaskovať a vrátiť sa z lesa. Keď sa niekomu zdá, že život v lese má svoje výhody, ale nechce sa mu žabykláčom stromy przniť, môže do lesa priniesť svoje ozajstné peniaze a vymeniť si ich s jeho obyvateľmi za žaľude. Tí naopak môžu vziať peniaze a vrátiť sa s nimi do mesta. Žaľuďo-peňažný kurz je v princípe určovaný ponukou a dopytom. Teda až kým to neobjavia špekulanti, ale zatiaľ sa neodvážim zachádzať do podrobností. 

Žaľuďov v truhlici, teda ak hovoríme práve o bitcoinoch, je obmedzený počet, ale nie je to nejaké neporušiteľné pravidlo lesného sveta. V prípade žaľuďov-bitcoinov to ich stvoritelia skrátka tak arbitrárne určili. Niekomu časom napadne, že si nájde svoj vlastný strom, postaví si vlastnú truhlicu a namiesto žaľuďov do nej dá bukvice s tým, že bukvice bude dopĺňať donekonečna, lebo má zasadený vlastný buk a bukvíc neúrekom. V princípe ale bude poskytovať tie isté služby uzatvárania bezpečných, anonymných dohôd. A máme v lese druhú lesnú menu. Potom niekomu napadne, že možno to vyrývanie je príliš zdĺhavé a namáhavé a vymyslí jednoduchší, ale porovnaneteľné bezpečný spôsob ukladania dohôd. A keď je stromov, lesomien, spôsobov zapisovania už priveľa, niekto ďalší príde na spôsob, ako to urobiť tak, aby boli tie zápisy medzi sebou prepojiteľné, iný vymyslí zápisy šetrnejšie k stromom, ďalší začne meniť bukvice a žaľude a lipové lístky a také tie vrtuľky z listov liesky a píniové oriešky a čo ja viem čo ešte všetko sa už v tom lese používa za kryptoplatidlá medzi sebou, ešte dakto úplne ďalší dostane nápad organizovať s tým zábavné hry a tak ďalej, furt sa nájde nejaké vylepšenie až kým... 

...to sa vlastne nevie, čo bude na konci. Niektorí vravia, že to nikdy neskončí, iní že žaľuďe aj bukvice aj všetko zhnijú, ďalší, že do lesa vrthne polícia z mesta a všetkých vyženie, pretože mestskej vláde sa to prestalo páčiť a sú aj takí, čo si myslia, že jedného dňa sa celé mesto presťahuje do lesa. 

Ja si nemyslím nič. Ja som tu nový. Chodím lese, oči dokorán, sánka pri zemi a čumím. Vo vrecku nosím kúšťok žaľuďa a väčší kúšťok bukvice, čo som si kúpil na začiatku za reálne peniaze a vo vrecku mám ešte druhú polovicu reálnych peňazí, ktoré som si na lesné dobrodružstvo so sebou vzal. Popri čumení a dozvedaní sa už pár dni dumám, za čo z tej širokej a celkom neprehľadnej ponuky v lese ich mám vymeniť. Dostali sa totiž ku mne zvesti, že hodnota lesomien vie pekne narásť a som zvedavý, ako to vlastne funguje. Tu myslím, že už môžem metaforu nateraz ukončiť a zasa sa prihovárať dospelým.

Čiže mám trocha bitcoinu, troška etherea a môj problém je (prečítajte si predchádzajúci diel, ak chcete vedieť, ako som sa k nemu dostal a cestou popálil o 4% vkladu), do akých kryptomien investovať zvyšnú polovicu môjho vkladu. Vlastne ešte zásadnejšia otázka znie: Ako mám ku kryptomenám zo svojej laickej pozície pristupovať? Čo som? Hazardný hráč a len tak tipujem? Estét rozhodujúci sa podľa názvov a dizajnu? Technologický nadšenec porovnávajúci jednotlivé blockchainové projekty reprezentované ich vlastnými kryptomenami a dumajúci, ktorý z nich bude reálne ľudstvu užitočnejší v ďalších rokoch a tým pádom aj hodnotnejší? Alebo som sociológ, či psychológ davu predpovedajúci akým spôsobom sa bude vyvýjať ponuka a dopyt nezávisle od toho, aké projekty jednotlivé  meny reprezentujú? Poprípade ešte môžem zaujať pozíciu pragmatického burzového špekulanta aplikujúceho Fibonacciho špirály a exponenciálne pohyblivé priemery na grafy na obrazovke, poťažmo úplne opačnú pozíciu nadšenca prihadzujúceho tam, kam práve prihadzujú ostatní a asi desať ďalších postojov, z ktorých každý znamená úplne iné rozhodnutie ako presne zainvestovať do týchto pračudesnoúchvatných kryptomien. 

Na začiatku som bol v pozícii hazardného hráča. To je, aspoň sa mi tak laicky zdá, druhé najnižšie štádium postupne sa zveľaďujúceho prístupu ku kryptosvetu. Za najnižšie považujem ono čisté stádovité nakupovanie toho, čo som sa mi zobrazilo v reklame na Instagrame. Toho sa skúste asi aj vy vyvarovať, aj keď volanie mincí so psíkom na obrázku je isto lákavé. Po tých troch dňoch štúdia, mierne chaotického a priveľmi širokého vo svojom zábere som pochopil, že ďalej treba byť trošku zo všetkého ostatného. Za môj súčasný level považujem ranné štádium človeka, ktorý sa snaží pochopiť zmysel existencie aspoň tých najznámejších kryptomien, vytušiť v čom sa od seba líšia, aké a či vôbec nejaké problémy sa snažia vyriešiť a podľa toho za pomoci oxymoronu zvaného sedliacky rozum, všeobecného prehľadu a veľa veľa čítania dospieť k rozhodnutiu, kam presne poslať svoje peniaze nech zarábajú za mňa (a dúfať, že to nepochopia ako chudnúci dovolenkový pobyt).

Môj stav vedomostí po troch dňoch je, že mať bitcoin a ethereum je akýsi základ každého začiatočníckeho portfólia. Keď ide aktuálne hore/dole bitcoin ide s ním rovnako aj väčšina ostatného, i keď táto naviazanosť má vraj postupne opadať. No a potom som si povedal, že ho treba doplniť altcoinami (akože alternative coins), ktoré síce nemajú objem a známosť tých dvoch veľkých, ale sú vo svojom jadre nadizajnované tak, aby riešili ich niektoré najväčšie problémy.

A tak som ako nové dve kvetinky vo svojom skromnom portfóliovníku privítal cardano a algorand. To prvé sľubuje byť v mnohom efektívnejšie a najmä energeticky oveľa menej náročné, než bitcoin. Nazdávam sa, že dôrazom na ekológiu a klimatickú udržateľnosť nemožno ani v kryptosvete najbližších pár rokov nič pokaziť. Algorand je zasa projekt adresujúci podobné problémy, ale vystavaný a neustále vyvíjaný s rigidnosťou akademického sveta, kde každá zmena musí najskôr prejsť klasickým peer review odobrením. To mi znie dôveryhodne. Hej, viem, "znie" nie je úplne najsilnejší a najistejšie pôsobiaci argument pre vkladanie štvrtiny investície, ale tak nejak sa mi zdá, že si to na internete myslia aj ľudia podkutejší odo mňa. Čiže cardano a algorand. Tieto som si kúpil a tým som po pár dňoch uzavrel svoje prvé kolo spoznávania sveta kryptomien. Za sklom pračky sa mi točia ďalšie dve farebné šmuhy.

Mám bitcoin, ethereum, cardano a algorand, pekne po štvrtine. To je počiatočný bod. Takto plynú ďalšie januárové dni, učím sa toho čoraz viac a už teraz mám toho hrozne veľa, čo budem chcieť povedať v ďalšom dieli.

(pokračovanie čoskoro)

Predchádzajúce diely seriálu Nevedko vo svete kryptomien nájdete tu.