Ľubošovi Blahovi na pomoc

Peter Vidovan napísal knihu o Leninovi a tá kniha vyšla vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied. Krátko nato sa však ukázalo, že Peter Vidovan je ako Matovičova schopnosť sebareflexie - neexistuje. Prečo SAV, neustále vyplakávajúca nad skromnosťou svojho rozpočtu, z neho dotuje vydávanie kníh ospevujúcich ideológov jedných z najodpornejších zločinov histórie a napísaných ľuďmi, o ktorých nikto nikdy nepočul, je jedna zaujímavá otázka (predstavujem si tam onoho zodpovedného človeka, ktorému pristane rukopis na stole a on netuší, kto ho napísal, takže logicky sa rozhodne načrieť do bezodnej akademickej pokladnice a zaplatiť jeho vydanie). Druhá zaujímavá otázka je, kto to teda napísal a veľmi rýchlo sa ukázalo, že knihu napísal Ľuboš Blaha. Okrem iného, ešte minulý rok sa verejne pochváli, že ju píše, čo dáva istú nápovedu o tom, že Ľuboš asi nebude jeden z najväčších géniov myšlienkového zločinu, akého Poľana na svojich prsiach mohutných kedy nadájala, pretože toto nebola zrovna efektívna taktika publikovania kontroverznej literatúry v utajení. 

Čím sa dostávame k tretej otázke: Prečo, do Paškovho fúza, Ľuboš Blaha píše, ehm, vedeckú knihu pod pseudonymom, najmä keď knihy jeho facebookových statusov, a že to teda je riadne nízky, praťažko podleziteľný, žáner, predáva pod svojim menom? Túto tretiu otázku si už reálne položili novinári, konfrontovali s ňou samotného idola tunajšieho odboja proti pravidelnej stomatologickej starostlivosti, a ten s láskavou trpezlivosťou jemu vlastnou vysvetlil, že ak by napísal knihu o Leninovi pod svojim menom, dnešná totalitná doba presiaknutá cenzúrou by mu zničila jeho žiarivú akademickú kariéru. Vyzeral pri tom, chudák Ľuboš, veľmi ustarane, ale taký asi už bude život disidenta nasadzujúceho svoju slobodu za vyššie etické princípy. Patočka, Gándhí a Mandela šuviks. 

No ale žarty bokom, pretože toto znie veľmi znepokojivo. Veď komu inému by sme už mali pri obavách z kariérneho zahubenia v pazúroch totalitného establishmentu veriť, keď nie Ľubošovi Blahovi, človeku (asi), čo ako synak prominentného ideológa a propagandistu zločineckého komunistického režimu nasával ničenie akademických kariér za nepohodlné názory od útleho detstva. Dobre on vie, čo to znamená prísť o všetko kvôli nejakému publikovanému textíku o Leninovi - jeho tato mal takých prípadov na stole celé štosy a určite neraz zavolal do vedľajšej izby “Ľuboško, prestaň sa hrať s tým kosákom a kladivom a poď sa sem pozrieť na týchto disidentských zradcov ľudu, ako im spoločne s ostatnými dobrými súdruhmi ideme zničiť život”. Akurát vtedy bol na tom Lenin úplne opačne, než dnes a tak sa Ľuboš, ktorý si o Leninovi myslí presne to isté, čo si o ňom za socializmu museli povinne myslieť ľudia, na ktorých boli namierené mierumilovné hlavne guľometov sovietskych okupačných vojakov, obáva o svoju hviezdnu, už už na Nobelovu cenu siahajúcu akademickú kariéru. Obáva sa o ňu natoľko, že knihu pozitívnych výrokov na adresu legendárne scvrknutého obyvateľa mauzólea na hlavnom námestí celého Zemľankova, ktorej venoval roky nepochybne dôkladnej a intelektuálne náročnej (aspoň teda preňho) práce, radšej vydal pod pseudonymom. Zriekol sa tak nielen uznania na odbornej scéne ale aj všetkej slávy, segedínu a sexu s naondulovanými dôchodkyňami chtivo postávajúcimi pod prvomájovým nitrianskym pódiom, ktorý by mu nepochybný úspech publikácie mohol priniesť. Dokonca si vybral pseudonym, ktorý preňho vymyslel onen jeho vlastný tato, čím sa ešte navýšil počet vecí, ktorými úspešný komunistický aparátčik a neskôr mečiarovský kolaborant svojmu neveľmi bystrému a pramálo brilantnému synáčikovi pomohol vydlážiť cestu životom.

Čiže Ľuboš úplne vážne tvrdí, že mu za knihu o Leninovi hrozia perzekúcie. Také sú fakty priamo z úst podpredsedu druhej najsilnejšej opozičnej strany a človeka, ktorý tu pravdepodobne už čoskoro bude niečoho ministrom. Treba to brať vážne a položiť si štvrtú otázku v znení: To akože fakt, Ľuboš? Nie je tvoja pyžama pokáľaná troška zbytočne?

Iste, nežijeme v ideálnom štáte, dokonca nežijeme ani v dobrom štáte a možno by sa dalo povedať, že žijeme v dosť naprd štáte a ešte aj tak zostať optimistom, ale teda naozaj sme na tom až tak zle, že napísať niečo pozitívne o Leninovi môže človeku zničiť kariéru? Je v súčasnom spoločenskom diskurze Lenin protipólom Simy M.? Pozrime na samotného Blahu. Jeho kariéru nijako nezničilo schvaľovanie vojny, krytie zločincov, podliezanie luze tupšej ako najtupšia ceruzka v peračníku Romany Tabak, bratríčkovanie sa s fašistami, popieranie covidu a ani následná zodpovednosť za smrť ľudí, ktorí mu uverili a nechali covid, aby nás milosrdne pozbavil ich ďalšej potenciálne škodlivej prítomnosti na voličských zoznamoch. Tak prečo zrazu práve kniha o Leninovi by mu mala zlomiť jeho akademický, masťou hrivy ošlahaný krk?!

Takéto tvrdenie nemožno len tak prijať za pravdivé bez patričného experimentálneho overenia. A tu práve prichádza do hry moja nezmierna chuť obetovať sa v neľahkej ale mimoriadne dôležitej úlohe hľadača pravdy. Keď je Blaha dokakaný až za ušami a v noci sa strháva z krásneho sna o ruskej vlajke nad bratislavským hradom pri predstave, že mu jedného dňa zaklope na dvere NAKA, pretože si dovolil napísať niečo pekné o Vladimírovi Iljičovi, tak ja to teda skúsim zaňho. Prečo práve ja? Prečo nie niekto iný? No pretože ja mám k Ľubošovi špeciálny vzťah. 

Ja a Ľuboš sa totiž poznáme osobne a to už veľmi dávno. Tri roky sme boli spolužiaci. Keď som sa ja potreboval vyhnúť základnej vojenskej službe, tak som chodil na filozofiu na Univerzite Komenského. Bola to taká úžasne ľahká škola, že nielen, že ja som jej denným štúdiom mohol bez problémov prechádzať aj popri full time práci v reklamnej agentúre až do momentu, kým konečne zrušili demenciu povinnej vojny, ale niekto ako Ľuboš ju mohol dokonca celú dokončiť, a to napriek tomu, že na hocijakej inej, naozajstnejšej škole by mu jeho vlastná inteligencia hádzala pod nohy polená veľkosti Eduarda Chmelára. Takže spojení spoločnou alma mater, sexistickými kravinami trúsenými diletantským docentom Piačekom a možno aj dákou chodbovicou, bežím ti Ľuboš na pomoc. Napíšem niečo pozitívne o Leninovi, tu a teraz a pod vlastným menom. Aby si ty nemusel. 

Nebude to ľahká úloha, však čo už sa dá napísať pozitívne o takom mrzkom syfilitickom ozembuchovi, ktorý v mentálnej podobe svoju chorobu preniesol na všetkých, čo sa k jeho učeniu kedysi hlásili? Rusi ho milujú a to samo o sebe veľmi sťažuje snahu napísať o ňom niečo dobré. Ale pokúsim sa, veď ono to vlastne ani nemusí byť úplne pravda, akademik Blahavidovan si toho v tej svojej knihe musel nepochybne tiež tri štvrtiny vycucať z prsta a bohvie či zo svojho a či to bol vôbec prst. 

Takže, dávajte teraz na NAKA, aj u Iluminátov dobrý pozor, volám sa Radoslav Ondřejíček a o Vladimírovi Iljičovi Leninovi uvádzam nasledovné:

- Lenin bol fasa chalan. Mal rád ľudové pesničky, údajne sa dokonca aj umýval, takže smrdel menej ako ostatní proletári. 

- Nebyť Lenina a jeho následovníkov, dodnes by sme si mohli myslieť, že teoreticky by socializmus mohol fungovať. Vďaka nim už vieme, že určite nie. A tak Lenin, ak už nie zachránil, pretože hlúposť je nezastaviteľná, tak aspoň poučil ľudstvo na generácie dopredu. 

- Spôsobil smrť len primeraného množstva nevinných obetí a sám zomrel predčasne, čiže nestihol vykonať všetko, čo si zaumienil a tým nepochybne zachránil minimálne pár miliónov životov. 

- Keď vošiel do miestnosti, slušne pozdravil každého, koho neplánoval nechať odviezť do gulagu.

- Keď sa raz prechádzal po rodnom Simbirsku (neskôr Uľjanovsk), uvidel na zemi pohodený papierik od cukríka. “Čo za vlastníka výrobných prostriedkov to sem odhodil,” rozčúlil sa. A nielen že ho zdvihol a hodil do koša, ale neskôr ešte aj nechal popraviť všetkých, ktorí boli dostatočne zámožní aby si mohli dovoliť cukríky, nech už nikto v meste nikdy žiadny papierik len tak ledabolo neodhodí. Taký dobrý a k okoliu zodpovedný Lenin bol!

- Bol strašne dobrý v posteli. Ako si zapísala Nadežda Krupská do denníčka: “Vladimírov Iľjič vo mne spôsobuje otrasy priam revolučné!” 

Tak to by hádam pre účely experimentu aj stačilo, viac toho zo seba už dostať nemienim. Ak máte niečo pozitívne o Leninovi aj vy a nebojíte sa o svoje kariéry, pokojne to napíšte do diskusie a spoločne tak overíme, či má poslanec Blaha pravdu, alebo len hysterčí, aby mohol položiť rovná sa medzi komunistické procesy 50. rokov a jeho na 24 hodín zablokovaný facebook.

Ľuboš, ako vidíš urobil som to, čoho sa ty tak obávaš, dal som vlastnú kariéru a možno dokonca slobodu na oltár skúšky tunajšej demokracie. Ak mi pozitívne písanie o Leninovi zničí kariéru, dám ti určite vedieť. Však to možno aj sám uvidíš, ak zasa generálny prokurátor, hneď potom ako zastaví dáke trestné stíhania mafiánov sediacich na najvyšších miestach, ku mne napíše nejaký pobúrený status. A ak nie, ak sa nič nestane, aspoň budeš vedieť, že je to v klídku a nabudúce sa možno aj ty odvážiš písať svoje vlastné knihy pod svojim vlastným menom.