Nevedko vo svete kryptomien #2: Príliš ľahké začiatky

Múdrosť vraví, že ak chceš byť v niečom dobrý, musíš tomu venovať 10 tisíc hodín. Neviem, či je to dobrá múdrosť. Napríklad takému spánku som sa v živote venoval dokopy oveľa dlhšie a dodnes som pravidelne insomniak, o takmer tridsiatich rokoch pokusov naučiť sa hrať na gitare ani nehovorím. Aplikujúc teda vlastnú korekciu tejto múdrosti, venoval som sa štúdia kryptomien približne 2 až 3 promile z odporúčaného času. Niečo som si letmo prečítal za posledné mesiace, niečo v onen silvestrovský večer, keď som svojou panenskou krvou prvýkrát pokropil hrudu večnej volatility a zvyšok si o nich veľmi intenzívne študujem odvtedy. Takto vybavený, hodil som sa odvážne do vody jak kedysi poltonový Ivan Lexa do Seneckého jazera. 

Tu treba podotknúť, že som v princípe technokraticky orientovaný človek. Prvú tretinu života som sa pripravoval na kariéru v IT a dievčatá som až do 18tky vnímal len ako čudné tvory, čo ich z nejakého mne neznámeho dôvodu nezaujíma programovanie (taká bola doba!). Čiže nie som úplný Matovič na Ministerstve financií, ale zároveň môj technologický vlak ušiel niekedy na konci 90. rokov, keď som kamarátovi zložil svoje posledné Pentium. Zoči voči krypto, blockchainu, šifrovaniu, súvisiacim protokolom a vlastne všetkému, čo sa dnes technicky odohráva na internete som rovnako bezmocný, ako hocijaký iný absolvent Vysokej školy života. Tým pádom sa dostávam k momentu, keď jednoducho musím požiadať čitateľa, ktorý o týchto veciach niečo už vie, aby buď prestal čítať, alebo sa nastavil na maximálnu zhovievavosť. Pretože autor je noob a nejde to nijako zakrývať. Nevedkove dobrodružstvá v Kvetnom kryptomeste. Ak chcete, smejte sa. Ale pamätajte na to, že jedného dňa môže prísť ku vám domov profesionálny pekár práve vo chvíli, keď budete miesiť svoj lockdownový kváskový a tiež sa vám bude rehotať. Aby ste vedeli, aké to je.

V tejto chvíli som na samom začiatku. Celé kryptomeny sú pre mňa reprezentované bitcoinom, lebo o ňom sa všade hovorí a ethereumom, lebo to je kryptomena, ktorú potrebujem, ak chcem vytvárať vlastné NFT diela (spoiler alert: už čoskoro zistím, že to tak nie je) a navyše má to oveľa lepší názov, než Bitcoin (tiež to vyvoláva otázku, či androidov môže trápiť etheruma). Ako prvé si chcem kúpiť tieto dve, chcem si ich kúpiť hneď a za cenu čo najmenších komplikácií. Vysvietené vstupné brány do kryptosveta už presne na takýchto pacientov čakajú a odchytávajú si nás priamo z prvého vyhľadávania na Google.

Na vstup do kryptosveta potrebujete kryptopeňaženku. Malo by to byť bezpečné miesto, ktoré uschováva vaše prístupové kľúče ku všetkému, čo si tam nakúpite. Keď hovorím miesto, myslím tým kus softvéru buď online, ako plug-in v browseri, alebo ako appka v telefóne. K dispozícii je hrozne veľa možností. Ako čoskoro zistím - hrozne veľa možností na výber je jednou zo základných vlastností celého tohto vesmíru. Asi jedného dňa prídem do stavu, že si to budem užívať, lebo pochopím v čom sa líšia, ale v prvých minútach kryptokariéry je to stresujúce. Ešte som ani nezačal a už mám strach, že sa rozhodnem zle a už sa to nebude dať vrátiť nazad. Ukáže sa, že peňaženiek môžem mať koľko len chcem a to ma upokojí, takže volím metódu "milióny múch sa nemôžu mýliť" a vyberám si z najpopulárnejších možností. Otváram si účet na Coinbase, čo je jedna z dvoch najpopulárnejších kryptobúrz, majú vlastnú peňaženkovú appku a sľubuje to všetko podstatné na jednom mieste.

Prvé prekvapenie: vytvoriť si kryptoúčet nie je len tak. Je to síce ľahké, ale otravné. Obnáša to skenovanie dokladov totožnosti, v jednom momente mi appka dokonca píše, že sa mám odfotiť a selfíčko im poslať. To sa teda rýchlo vyvŕbilo! A potom príde prvý ozajstný signál, že niečo tu funguje inak, než vo svete, v ktorom som sa narodil. Pointa decentralizovaného vesmíru je v tom, že neexistujú dozorné inštitúcie, ktoré by mali všetky údaje a dalo sa na ne obrátiť keby dačo. Ak stratím občiansky, prídem na políciu a vybavím nový. Ak stratím všetky heslá od svojho bankového účtu, prídem do banky a nejako sa už k svojim peniazom dostanem. Ak však stratím svoj prístupový kód ku kryptopeňaženke, ani divá srnka mi ho nevráti späť a čokoľvek na ňom mám odíde spolu s ním. Existenciálna temnota ako prasa! Neviem v tejto chvíli, či to je presne aj prípad onoho medializovaného pána, čo údajne kedysi vyhodil hard disk s prístupom k bitcoinom za 300 miliónov na skládku a teraz by ho potreboval nájsť, ale asi to bude nejako súvisieť. Po sérii upozornení mi prihlasovací formulár vygeneruje 12 náhodných anglických slov. Tých 12 slov v ich presnom poradí je môj jediný kľúč ku mojej kryptopeňaženke. Mám si ho odložiť na čo najviac miest, ale tak aby ho nikto cudzí nenašiel. To mi pripadajú troška protichodné požiadavky, ale skúsim. Prípadne sa ich mám naučiť naspamäť. To radšej neskúsim, lebo často rozprávam zo sna.

Coinbase je super prehľadný, aj bez doktorátu z informačných technológii intuitívne viem, čo sa kde robí. Vydráždený tým ako prihlasovací a overovací proces oddaľoval moju vytúženú gratifikáciu, vrhám sa na možnosť nákupu svojich prvých kryptomien. Toto je tá chvíľa, keď sa ukazujú charaktery. Tu už končia silácke rečičky, pretože tu už ide o fiat. Fiat, prosím pekne, sú naše bežné peniaze - eurá, doláre, zloté a čokoľvek, čo máte poschovávané v ponožkách. My sa o nich vyjadrujeme s úctou, ale v kryptosvete, ak som to správne odčítal z viac či menej očividných náznakov, to je forma pohrdlivej nadávky. Rozumej, človek, čo celý život funguje na fiate ako nižšia forma existencie, v porovnaní s jedincami osvietenými poznaním o skutočnej povahe vecí, sveta, vesmíru a tak vo všeobecnosti. Keby ste fiat, čo je pôvodne latinské slovo znamenajúce niečo na štýl "budiž!" (fiat lux, že áno) potrebovali v kontexte financií dostať do slovenčiny, tak skromne navrhujem výraz "oucomena". Vyzerá to, že kryptokomunita dokáže mať svoje značne snobské, priam až sektárske odnože a asi aj bude troška ezoterická, ale kto som ja, aby som komukoľvek vyčítal trocha toho arogantného elitárstva a hlavne na tieto sociologické nuansy bude istotne dosť priestoru v ďalších dieloch. Tu sme pri iniciačnom nákupe bitcoinu a ethereuma.

Spakruky nakúpiť si svoje prvé bitcoiníky je ľahučké ako nasadnúť do prvého taxíka pristaveného pred Hlavnou stanicou. A rovnako hlúpe. Vidím bitcoin, klikám "Buy", píše to, že čím chcem platiť, automaticky klikám na kreditnú kartu, všetko prebehne ako pri hocijakom ínom nákupe na internete a mám ich. Teda, plurál je v tomto prípade troška zbytočný. Bitcoin v tej chvíli stojí cca 42 tisíc EUR, čiže si z neho kupujem nula celá nula nula prd. Toto štiepenie majetku na osem desatiných miest je očividne ďalšia z vecí, na ktoré si tu bude treba zvyknúť. Predstavujem si to na trhovisku na Miletičke, ako si kupujem mrkvu za 0,000000237, ale mám len 0,0000003 a starenka vo fertuche sa mi roztrasenými rukami snaží vydať 0,000000063. Vzápätí nakupujem ethereum, tie v tej chvíli idú po 3 300 EUR, ako pre vás, mladá pani, kukajte úplne čerstvo vyťažené, a už mám na svojom, dvanástimi slovami chránenom kryptokonte, prvé dve kryptomeny zaplatené poctivo zarobenou oucomenou. 

(V tomto momente treba pripomenúť tú vec o zodpovednom hraní, pardón, investovaní, ktorú vám pripomínajú úplne všetci a ja som si ju pred týmto celým tiež vzal k srdcu. Pretože sa poznám a viem, že potrebujem záklopky. Veľmi jednoznačne som si určil celkovú sumu, ktorú som ochotný riskovať v tomto celom kryptorošambe. Je to približne desať percent mojich úspor. Keď o ne prídem, budem smutný a Vilo Rozboril sa ma bude môcť opýtať ako veľmi som plakal, ale nepôjdem do lesa s povrazom, ani nebudem musieť budúce Vianoce deťom namiesto naozajstných hračiek darovať hračky slovné. Troška predbehnem k tomu, čo budem písať až v ďalších dieloch a rovno poviem, že hrajuškanie sa v kryptosvete je zábava, ale teda majte záklopky aj vy. V tomto začiatočníckom štádiu, keď je celý kryptosvet pre vás extra chlpatý čierny psík, čiže netušíte ani kde kde to má ústa a kde riť, do toho pchajte len oželiteľné peniaze. Dobre?)

Netrpezlivo čakám asi desať desať minút. Trávim ich rozklikávaním historických grafov oboch nakúpených kryptomien. Pozerám ako sa vyvíjali, ako bol bitcoin ešte pred dvoma mesiacmi o polovicu drahší a s hrôzou si uvedomujem proti akej nevyspytateľnej sile to vlastne stojím. V tejto chvíli mám dojem, že v tipovaní výsledkov zápasov Arsenalu a športovom stávkovaní vo všeobecnosti mám pod sebou istejšie základy, než pri odhadovaní toho, ktorým smerom sa vyberie krivka kurzu bitcoinu voči euru o 5 sekúnd. Zmierujem sa so skutočnosťou, že mám síce množstvo mediálnych sľubov o tom, ako moje kryptomajetky v stredodobom a dlhodobom horizonte čaká skvelá budúcnosť, ale aj tak žiadnu záruku, pretože to isté si mysleli aj ľudia, čo nakúpili bitcoin po 60 tisíc a o týždeň ho mali za 45. S mojou úrovňou vedomostí je to skrátka čistá tipovačka. 

Ale teraz mám šťastie!

Bitcoin a ethereum išli za tých desať minút kúštik hore. Čiže, ak som vložil X peňazí, teraz by som mal vlastniť už (X + ten kúštik). Excuse my french, ale bačov kokot! Mám (X - 4%). ČDP?! Nielenže som za desať minúť nezbohatol o predpokladné asi dve desatiny percenta, o ktoré to narástlo, ale reálne som rovno schudobnel o štyri percentá. Lebo som čo? Lebo som nastúpil do taxíka pred Hlavnou stanicou, ako to posledné turistické teľa. Transakcie reálnych peňazí do kryptomien kreditnou kartou v prípade Coinbase stoja takmer 4 percentá. Lebo sú okamžité a ľahké a nadšený idiot chce okamžite a ľahko. Niežeby to tam nebolo napísané, že Ondřejíček? Ale keby si nadšený idiot pozorne čítal aj tie textíky okolo, nebol by to nadšený idiot. Čiže, ak nechcete začínať prvé pokusy v štvorpercentnej strate, toto nerobte. Nerobte to ani s debetnou kartou, lebo je to to isté a z toho, čo už som sa medzičasom dozvedel, na ostatných bežných kryptoburzách je to rovnaké, poprípade ešte drahšie. Okamžité transfery sú presne tá pasca, ktorej sa treba vyhnúť. Ak si ale pošlete na kryptoúčet oucomenu bankovým prevodom (SEPA), tak je to úplne bez poplatku. Akurát to nie je okamžite, ale trvá to nejaké dva dni, čo je však istá miera lehoty na premýšľanie, ktoré nemusí byť nutne na škodu. Vidíte, práve som vám ušetril 4 percentá peňazí. Nie zlé na článok na obskúrnom blogu, že? 

(Hneď máte dôvod Humno podporiť pár drobnými, či už v kryptomenách alebo v bežnej oucomene.)Otrasený, ale nezlomený pozerám na stav konta. S tou štvorpercentnou stratou som si naň previedol polovicu z celkovej sumy, ktorú som sa rozhodol investovať. Bolestivo poučený, druhú som už zadal medzibankovým prevodom, takže tá príde časom. S mojim bitcoinom a ethereumom nateraz nemá zmysel nič robiť. Teda pravdepodobne nejaké možnosti sú, ani nie pre niekoho, kto sa tým zaoberá prvých desať minút a práve zistil, aké to vie byť zradné, keď si nedáva pozor. Môžem ich len pozorovať ako sa budú vyvíjať zoči-voči magickej vyššej moci určujúcej ich ceny a hlavne učiť sa. Hrozne veľa sa musím učiť. Ale ja sa rád učím, takže to je môj plán. Mám dva dni kým dorazí druhá polovica obetovaných prostriedkov a za tie dva dni sa musím rozhodnúť, čo s nimi ďalej.

Fixujem pohľadom tie neustále preblikávajúce grafy, vo výpise kryptomien na výber sa neviem doskrolovať ani do polovice a mám tak strašne veľa otázok, že keby sa dali bitcoiny kupovať za otázky, tak si kúpim možno aj tri. 

Ale morálka je dobrá. Budú to vzrušujúce dva dni. Hlavne už žiadne taxíky pred Hlavnou stanicou. 

(pokračovanie už čoskoro)